Pan neznami

Bol december.

Už štyri mesiace som chodila na strednú školu. Som v prvom ročníku a ako každá prváčka som si našla jeden objav. Bol tretiak, mal nádherné kučeravé dlhé vlasy a jeho úsmev ma úplne uchvátil. Vždy som vyhľadávala jeho prítomnosť, a dúfala som, že snáď by sme niekedy niečo spolu mohli mat. No úprimne, neverila som tomu.

Jedného dna mi od môjho krásneho tajného princa prišla sms-ka. Opísal sa mi v nej, a spýtal sa či mu niečo o sebe nenapíšem. No najmä ma uchvátilo, že mi napísal odkiaľ ma moje číslo. Od mojej ,vtedy, najlepšej kamarátky Janky. Hneď som jej zavolala a ona priznala. Nemala som ani jeden dôvod sa na ňu hnevať, veď sa mi splnil sen.

 A tak sme si písali sms-ky. Prišiel deň, keď som sa s nim mala prvýkrát stretnúť. Bála som sa a bola som rozhodnutá, že pôjdem. V ten deň, som prišla do školy až na 3 hodinu. Keď som vošla do triedy kamosky na mňa tak cudne zazerali. Opýtala som sa Jany, či sa niečo stalo. Ona mi odvrkla, že či sa musí vždy všetko točiť okolo mňa. No poznala som ju, a nakoniec to bolo o mne. Dozvedela som sa, že ten chalan ju chcel najprv a až potom keď ho ona odmietla, uspokojil sa aj s mojim číslom. Ale, ja som sa doňho veľmi zahľadela, pozor vtedy len zahľadela, a vykašľala som sa na to. Stretla som sa s nim prvý krát,. Bolo to cudne. Nepoznali sme sa, ale aj tak sme mali o čom kecať. Bola som unesená ako každé dievča v mojom veku. Stretli sme sa dvakrat, trikrat až nakoniec v jeden večer sa ma opýtal : ,,Vieš, mam pocit, či by sme toto naše stretávanie nemohli nejako oficiálne potvrdiť hneď som pochopila o čo ide a s obrovským úsmevom som mu pritakala, že áno. Vtedy ma prvykrat pobozkal. Z jeho bozku som cítila, že to nerobí prvykrat. Síce ani ja, ale toto bol môj prvý bozk z lásky. Zistila som, že som sa zaľúbila.

A tak sa môj sen naplnil úplné. Chodili sme spolu, a ja som bola šťastná ako nikdy. Stretávali sme sa každý jeden  deň. Začali sme spolu chodiť 22. decembra .Na tento dátum nikdy nezabudnem. Boli to tie najuzastnejsi Vianoce v mojom živote. Chodili sme spolu cez prázdniny. Prešiel týždeň a ja som bola naivne šťastná, že ho ešte mam, lebo hneď na začiatku sa mi priznal , že so žiadnou holkou nevydržal dlhšie ako 2tyzdne. Už vtedy ma vo vnútri podpichovali pochybnosti, že prečo som sa do toho pustila, ale aj on vyzeral šťastné. Potvrdila som si to najmä vtedy, keď na 3dni odišiel do prahy, no každý deň mi volala a písal. Keď sme sa stretli s obrovským nadšením ma objal. Videla som ako bol šťastný. Nedával to najavo, ale jeho pohľad stačil. Alebo to vedel tak predstierať?

A bolo to tu. Náš prvý spoločný deň v škole. Úplne ma odignoroval. Večer sme sa stretli a ja som bola pripravená že mu to vytknem, no netrebalo. Rozišiel sa so mnou.

Presne dva týždne šťastia.

Zrútil som sa. Bola som totálne sklesnutá, smutná, zronená, nestastna, sklamaná, zhrozená, ale najmä utrápená a ubolená. Bolelo to veľmi. Myslela som, že to bola len jedna z tých lások, ale nie bola to taká silná láska, ktorá trvá až doteraz. Je jún, a ja ho stále milujem.

Medzitým sme sa spolu asi po mesiaci, po našom rozchode, opäť stretli. Ja som bola naivná a myslela si že to niekam smeruje.. no on sa so mnou len zahraval, aby si užil. Kamarátke sa zveril, že sa boji toho, že sa zaľúbi, dokoch jej povedal aj to že ma má radšej než len kamošku. No aj napriek svojim vlastným pocitom sa so mnou zahrával.

Verila som mu, ale on ma opäť podkopol. Najvacsia rana pod pas bola, keď moja najlepšia kamarátka s nim začala flirtovať. To bol koniec môjho šťastného obdobia. Doteraz sa z toho neviem spamätať.

Každý večer spomínam na dni čo sme spolu strávili. Na jeho nádherné čierne oči, z ktorých kedysi vyžarovalo toľko lásky nehy a vášne. Jeho vlasy, ktoré som moc milovala, keď som sa ich mohla dotknúť, alebo na jeho pohľad, ktorým ma hltá, teda aspoň to tak dával najavo.

No najviac mi chybu jeho bozky. Bozky plne lásky, plne úprimnej lásky, bozky, ktorými ma zahŕňal celučičké dni. Zaľúbila som sa tak bezhlavo a zároveň som prišla o najlepšiu kamarátku.

Chalan, ktorého vykresľujem ako najsuper človeka, je v skutočnosti  najvacsi bastard. Mal toľko sily a odvahy mi zavolať a povedať, z som retardovaná, že som dieťa. Týmito slovami som klesla na dno. Na dno, z ktorého sa tak skoro nedostanem. Odvtedy som sa nedokázal pozrieť na žiadneho chalan. Vždy som videla jeho, a mala pocit že ho podvádzam. Začala som ho porovnávať s ostatnými. Jednoducho nemôžem cítiť v svojej blízkosti niekoho iného.

Chyba mi veľmi ,ale musím si uvedomiť jedno. Že je to sviniar, ktorý si nezaslúži ani jeden môj pohľad. No nie je to ľahké, keď ho vidím, mam pred ocami ako sa bozkávame. Boli to, a je to už 7mesiacov, čo som sklamaná. Ľúbila som, ľúbim, ale už nikdy sa nechcem takto sklamať v láske. Neprajem to nikomu, lebo to čo prežívam ja, je strašné.

Milujem netvora.