Na cestu

Ked ma opustil moj dedko...

 

Nemožné je vrátiť čas tak,

Ako nemožné je vidieť Ťa zas.

Už nastal čas, ktorý vzal si Ťa,

A nemožné je zastaviť to,

Neviem to ja, ani ty, ani nikto.

 

Nadišlo to, čo sme nechceli,

Nadišlo to, čo nechcel nik,

Prišlo to a odchádza . .ďaleko!

 

Už nevrátiš sa a nezasmeješ,

Už nepovieš a nenapíšeš,

Už robíme všetko len my,

Už si preč a my sme sami.

 

Pre chvíľu jednu jedinú ,

Dali by sme celý svet,

Nemám moc to urobiť,

Musí to pomaly prebolieť.

 

Strácaš sa z vecí, z izby pomaly odchádzaš,

No stále si v mysli, a stále budeš v nás.

 

Možno si preč, ale pre nás si tu.

Možno si ďaleko ,ale pre nás si blízko.

Možno Ťa nevidno, no my Ťa vidíme.

Možno nevieme, kde presne to je,

Ale navždy cítime, byť srdce – to Tvoje!!!

 

---