Keby bola zajtra tak ako je dnes, nechel by som aby bolo predvčerom.

Dnes je 12.12.03 asi tak 22:03. Sedím si vo svojom byte a realizujem to, načo som dostal chuť. Píšem - začal som si pred malou chvíľkou písať, poznámky toho, čo som zažil a čo robil celý deň. 06:45 - zobúdzam sa tesne po zvonení druhého budíka nastaveného tak, aby som sa v prípade až na jeho zobudenie dostal do roboty tak-tak. Posadiac sa zahrešiac na posteli, narýchlo, s bolesťou nechcenia, vstávam a v hneď v prvom kroku otváram šatník. Zbežne zo seba sťahujem pižamo, obliekam si spodné prádlo a navliekam v behu do kúpelne nohavice. V kúpelni vodou pretrúc si tvár a použijúc deodorant na podpazušné jamky a už tlačiac na zubnú kefku pastu a nato bežiac späť do izby. Tam si vziať košelu a v behu späť do kúpelne sa pokúsiť aspoň si zapnúť čo i len jeden gombík. Pomedzi pohyby žuch žuch, zo strany na stranu kefkou sa pokúšam dozapínať si košelu. Vypľúvam obsah dutiny ústnej do umývadla a púšťam vodu. Neopatrnosť a roztržitosť spôsobujú výrazné znečistenie košele a nie len to, no i nohavíc. Biele na čiernom a práve na miestach kde sa to u chlapa nehodí. Ako vravel klasik zabohoval som najhoršie ako som vedel a po dovyplachovaní dutiny som znova behom-krokom utekal do izby. 07:29 - zúfalá situácia. Som namačkaný v elektičke s ďaľšími asi osemdesiatimi ľudmi. Stojím a hľadím pred seba-von. Akási pani v telnatej koži sa mi z boku lepí na plece a pod jej vplyvom sa mi neznesiteľne a úzkostne zužuje hrudník. Zašomrem a vysvetlím tomu pánovi predo mnou, že to nie moje chcenie ale tá pani za mnou sa túli. Pán pozrie nedôverčivo a s vulgarizovaným pomenovaním ma pošle do vaginálneho otvoru. Ešte jedna zastávka, ešte jedna zastávka, ešte jedna zastávka - oh Bože nechaj ma žiť aspoň ešte jednu zastávku a ja potom vystúpim a sprav si potom so mnou čo len chceš. V polovici intervalu sa začínam kliesniť, pre istotu k dverám obklukou od pána a v cestou mi padne do očí štítok. Miest na sedenie 22. Miest na státie 35. Aspoň teda dúfam že to bolo číslo 35. Bolo totiž pre ťiahnuté akousi čmuhou s mne neznámim kryptogramom a zo zjavnosti nezrozumiteľnosti som ten oné-izé sprejom nastriekané prehlásil za odkaz mimozemšťanou, ktorý nám určite oznamujú že im vôbec ale vôbec nestojíme ani len za zničenie. Dve dobré správy: mimozemšťania nezničia zem a druhá, električka zastala a ja som bez trestu a vôľe Božieho prstu hnevu a rozhrešenie stál na zastávke a s istou dávkou chuti žiť, s plna hrdla sa nadýchol. Zlou správou bolo to že pri pohľade na hodinky som nezistil koľko je hodín. Dôvod? Hodinky som na ruke nemal. Existovali dve možné riešenia, buď som ich nechal doma, alebo mi ich ktosi tam - v MHD ukradol. Ani jedna možnosť sa mi nezdala správou. 07:58 - prebieham cez vrátnicu firmy, zúrivý doberman, nemajúci očividne rád ľudí s kravatami vrčí, skáče, trhá sa z obojku a ja popri stene poskakujúc sa snažím aspoň pobehnúť skrz chodbu a schody na tretie poschodie. Cestou sa mi vybaví čo to ten milý ujo vrátnik po mne ziapal. Bolo to myslím, áno bolo to čosi v zmysle: kedy už prestanete vy kurvy výpomocné dráždiť tie psi, však sú to ešte len šteňatá. Dobieham do miestnosti a z pohľadu kolegov zisťujem, šéf je preč - myši majú syr. 09:16 - všetku poštu na I-nete som si pozrel, odpísal a odoslal nepotrebé údaje, také tie permanentné kolujúce po a medzi firmami, také tie toho typu ako bola tá s tou ťavou - ním, v hube s raketou a s jeho mieškami na kmeni stromu a kde za ním stál určite arab v náprahu s kladivom a mieriac na miešky. Popiska bola akože výsťižná: mobile irac scud missle launcher, či čosi v podobnom nie - zmysle. 10:59 - veľký boss prichádza do firmy, prechádza poschodiami a - a nič. Nenazrie ako obvykle, nezdrbe nás čo nič nerobíme, neskontroluje poschovávané lišty na ktorých okrem finančného programu firmy beží v priemere asi dvanásť prehliadačov čo hľadajú všeličo, len nič čo má súvis s práve konanou prácou. Stresový šok. Telo nezvyklé na táketo výkyvy v pracovnom režime si žiada kofeín a príležitostný nikotín, ako už bežne zapožičaný od kolegu. Kolektív štyroch chlapov počká ešte desať minúť a potichu si ich koniec odrátajú a sipiacim hlasom kričia hurá, zapália sa cigaretky, urobí sa pohodlíčko, nájde sa akoby náhodou lahvinka vodečky v jednom z dobre zapatrošených karisblokov, dá sa na stôl minerálka aby keby akože zástierka a pootvorí sa okienko. Vyfukujúc krúžky a oblaky dymu, dohadujeme sa kam pôjdeme na obed. 11:40 - nasadíme si o trošku viac triezvejšie pohľady a začneme sa tváriť aspoň o trochu viac znechutene - pre istotu, aby nás nikto nemohol obviniť, že málo makáme. Štyria chlapi sa narveme do malého výťahu meter a pol krát meter a pol. Prechádzame okolo vrátnice a ten zlý pes i s tým SBS-károm ľudomilom sú preč. Tešíme sa že nemusíme byť konfrontovaný s čistou mocou a energiou vysokoenergetických rúk vypracovyných z vysokoenergetickej roboty. Chlap sa nám raz chválil či vyhrážal, no už ani neviem, že nám ukáže ako s takými hajzlami ojebávačskymi ako sme my vyjebávali na stavbách. Nepochopil som vtipu a len kolegovia sa pochmúrne a asi aj s obavami obzerali cez plece. Pustí psíka, nepustí psíka. Nepustil - je mäkký, ako sa dnes populárne a moderne medzi mládežou rieka. 12:32 - sme naobedovaný a ako vždy sme prežrali o minimálne dva gastrolístky viac, než sme mali od firmy. Človeka to naserie keď si tak ide na obed a prežere a prechvastá tam cez tri kilá. Kúrva. Štyry borovičky a dve pivá a k tomu ++ nejaké to žrádlo. Na popud jedného z kolegov sa začínam zaoberať myšlienkou o pol dňovom volne či o podaní okamžitej výpovede s tým že to šéfovi pôjdem, samo sebou, povedať a to určite, že pôjdem ak pôjdem - osobne. Zavrhujem túto myšlienku, kedže nám do konca pracovnej doby ostáva už len dva a pol hodiny plus mínus autobus či čosi okolo. A okrem toho som si zase raz pri pohľade na bankovky a peniaze vôbec spomenul, že ak podám výpoveď či ma vyrazia, nebudem mať z čoho žiť a ani z čoho platiť dlhy - eeéééhm, teda nie tak celkom dlhy lebo včera bola výplata za minulý mesiac, no ale tie oné, eeéé - tie splátky tým vydriduchom z tých akontačno pôžičkových spoločností. Nedá sa žiť na dlh celý mesiac a pol a potom dostať výplatu za jeden mesiac. No néé. 13:07 - príchod, hahaha, do firmy, vtláčame sa vzájomne do výťahu a dávame si všetc ištyria naše obľúbené preteky o rýchlejší prst a pretláčame sa kto skôr stlačí aký gombík. A ani nie napodiv vyhral ten, čo bol najbližšie k panelu a bol i zároveň najviac ožratý. Výťah sa posunul do suterénu. 13:16 - po otvorení dverí už na správnom poschodí stretávame v povzdvyhnutej nálade a s úsmevom na perách prvú vice námestničku bývalého úseku riadenia techniky a správy firmy, terajšieho úseku firemnej správy financií. Pani v stredných rokoch nám dohovára ako matka ožralému študentovi o piatej ráno, keď príde domov naliaty jak čík a tak nás aj vytrestala. Jedno zaucho sa ušlo každému a po informácii, že boss sa veľmi divil, že ešte nie sme z obedu späť, s tým, že to bola asi jeho posledná informácia dňa, leč nato odišiel a povedal, že sa tento týždeň ešte ukáže. Kurnik - veď je iba utorok? bleslo asi ani nie len me hlavou a na to ako keby čítaná myšlienka a hneď na ňu odpoveď, šéf i povedal že firma je v krachu a že posledné peniaze z tohoto mesiaca vyšli len na niekoľko platov. Sama od seba sa k nám sprisahanecky naklonila a šepla, že tých i posledných pár halierov si rozobral top-manažment a stihli ešte staré mercedesy a bavoráky ako ojazdené popredávať svojim manželkám a deťom, veď - Vianoce sa blížia. 14:59 - dopili sme pančovanú vodku a ja som sa podujal za vyskladané peniaze ísť kúpiť čosi. 15:21 - som v dileme. Za peniaze ktoré mám, môžem kúpiť buď lacnú vodku, ale lliter, alebo fajnovejšiu no len sedemdecku. Imitujúc kyvadlo premýšľam. 15:29 - predavačka sa ma už piaty krát pýta či si niečo neprosím a že či mi je dobre. Kurva komu je dobre keď stojí pred výkladom s chvastom a má dilemu. To je asi tak porovnatelné ako keď ty máš krámy a starý sa ti vráti domov setretý jak vecheť - chcel som jej povedať, no nemalo to zmysel ani tak ani či onak. Na mobilnom telefóne dvaďsať eska credit. Mobil ťahavo vyťahujem z vrecka a i naďalej oscilujem. 15:41 - po siedmych esemeskách a troch prezvoneniach, mi kolegovia boli schopný, a zobudený už, zavolať naspäť. Zreteľne počujem že nič nepočujem, teda nie že by som nič nepočul, no nepočujem to čo by som asi mal, keďže držím komunikátor a nepočujem to čo by som mal keďže volám, to jest nepočujem zrozumiteľný jazyk mne nejazykovcovi zrozumitelný. 15:44:06 - skoro som ohluchol. Nie že by z reči - nie. Tú som za tú dobu vôbec nepočul - teda nie reč v reči, ale v čomsi čo sa podobalo pseodo zápisu-prepisu-dabingu bojovej vravy z trinásteho storočia z bojiska kdesi na blízkom východe. Zasraný židia - hovorieval môj otec - historik amatér. Nikdy neodpustil židom, že sa proti križiakom dali na stranu alaha. Chúďa otec, bol presvedčeným od samého seba nie nikým či ničím a tak vrchovato plný presvedčenia, že i cirkev katolícká, musela by mať podľa mňa, z neho strach, keby ho poznala. Zasnil som sa a skoro ohluchol kôli tomu buzerantskému prednastavenému zvoneniu, čo určite predtým testovali na zvieratách a vybrali tento, lebo zabil či psychicky zdeptal najviac myší, koní a králikov v klietkach než ostatné z ponuky. Hučí to a je to nepríjemné - ba priam až krajne, keď si cibríte uško a lepíte ho na ten maličký reproduktorík a rozlišujete v tom šume i odtieň steny na druhej strane telefonujúceho a do toho vám ten buzna kokot pičus tón-melódia. Strhol som sa a chytiac sa za ucho, v domnení že som mrzák - keď nie iný, tak aspoň duševný, začal som opisovať pre pultom s tvrdým alkoholom osmičky. Keby som mohol, šiel by som tam a späť rovno. Nešlo mi to a tak som tam chodil, ruka na uchu, tackajúc a v druhej ruke s vybitým debilom-mobilom. 15:45:22 - všímam si tú tázavú predavčku, ako klepká o meter vyššiemu sbskárovi na plece a s hysterickým výrazom v tvári ukazuje za akéhosi bľačania smerom ku mne. Pre istotu sa obzriem či mi za chrbtom nestojí godzzila či Šudolf Ruster a keďže zisťujem že nie, obraciam sa späť a čo čert nechce ten jeden sbskár zavolal ďalšieho a kričiac všetci traja rôzne čo i pod chvíľou protichodné pokriky a príkazy, začali sa približovať ku mne.Ľudia v celej predajni ako zrnká piesku na pláži, sa okamihom menia na vlny a otáčajú hlavy postupne - od zadných radov až k javisku. A na javisku ja - klaun a žobrák - všetko sa dá predsa riešiť ľudsky a humánne - komunikáciou.Nie? 15:58 - v podzemných garážach kam ma ráčili proti mojim protestom a nechceniu zatiahnuť, som dostal zopár popapuli zato, že som čudný a ešte zato, že som že vraj vulgárne nadával a hanlivo sa vyjadroval na adresu nejakej vyššej rasy. Kurvy cigánske - hovorieval otec - ale len keď bol ožratý a deň po zistil, že ten cigán čo hral, nielen hral ale hral za peniaze. Kurva jedna. Má talent - má. Tak ak má talent, tak nech hrá len tak - z radosti. Vravieval môj otec. A ja. Ja teraz dostávam za vás po papuli. Jeden fokel sem jeden fokel tam. Kašlačka do toho. Aspoň mi pri tej bitke nemuseli hovoriť: Zajebem ťa ty kokot, ty červená kurva ty jezuit, piča jedna prijebaná tak ty ešte raz skúsiš slečne Soničke niečo povedať - Ty vyjeb skurvy syn, pošuk - jebo jeden vydrbaný. No a po tomto skvelom príklade ľudovej slovesnosti so si uložil údy na správne miesta, našiel východ - výjazd z podzemnej garáže a utešoval sa, že išlo iba o malé nedorozumenie. Po pravde, chvíľu som i čakal či sa za mnou nerozbehnú a či ma priateľský nepobúchajú po pleci a nepozvú na pol deci. Nič. Nerozbehli - nepozvali. Smer - lahôdky. 16:09 - kupujem už bez rozmyslu. Liter vodky, akej takej. Smer - firma. 16:12 - prichádzam k firme, rozrážam vchodové dvere, prepočúvam vrátnika, vybieham po schodoch, chystám sa náprahom rozvaliť dvere a víťazne zvolať - mám. Ale nie, nastalo bum. Pri sile s akou som bol v rozbehu som nerátal s odporom a tak som sa nárazom odskočiac zvalil na zem - dosadol. Vodka celá, ja ubolený, vrátnik na mňa miery kasérom. 16:13 - zaostrujem vrátnika, pravdepodobne nezrozumiteľne bľabotám čo tu robím a na oplátku sa spytujem či náhodou nevie koľko je hodín a on ma schytiac pod pazuchu, vedie ma dolu schodmi a vystrčením sotí cez a pred hlavné vchodové dvere - von. 16:17 - stojím ešte stále pred firmou a premýšľam čo sa deje. 16:18 - otváram vodku a dávam si prvý glg - premýšľam. 16:29 - prichádza policajná hliadka a vrátnik vychádza z vrátnikárne. 16:31 - policajti ma legitimovali a spytovali sa ma, čo som tu chcel, čo tu chcem a čo tu budem chcieť a čože a prečože som sa vyhrážal tomu milučkému starýčkovi s kasérom, že mu boh vie čo urobím. Odpovedal som im podľa možností, v silnej závislosti na miere alkoholu v krvi, zime a ospalosti. 16:35 - policajti mi asi uverili, že pracujem pre zahraničnú zásielkovú službu s názvom "www.In.One.Minute.kdekolvek" a ukazujúc na rozpitú flašu im vysvetlujem, že ju mám neprodlene doručiť adresátovi. Neviem či mi uverili, ale viem že ma eskortovali na druhú stranu ulice a potom odišli. 16:49 - zo svetelnej tabule uvádzajucej množstvá smogu a iných zlých a škaredých a nedýchateľných látok ktoré dýchame, som sa z nej dozvedel mimo iné i koľko je hodín. Všetko som pochopil - chcel som ísť domov. Chcel som ísť domov, konečne si vyhoniť vtáka. 17:12 - V podchode ma prepadol smútok. Vyzeral ako Mikuláš v trošku špinavšej podobe a tak trošku spraný a žhužvaný, i keď smrdel. Nôž mal s mierne hrdzavou čepeľou, páchol a rozumel som mu. To bol zjavne neklamný znak toho, že sme naladený na tú istú frekvenciu - nótu - tónu - eeéé - či na čosi také. Chcel po mne fľašu. Nedal som sa však a povedal som mu - že požičiam ale len za cigaretu. Ešte raz sa mu zachcelo sa zahnať a potom sklesklo s jedným okom stále na fľaši a druhým, sa už hrabal v kabáte a ozaj. Po chvíli vyťahuje žvužvanú cigaretu a oboma rukami natiahnutými mi ju z ľavej ruky núka. Pohybmi obočia mi vraví - zober si a daj. Ja mením a o chvíľku už obaja pri svojom, či vo svojom - či tak nejak. Ale bol hajzel, zas so mnou ďaľší vydrbal. Kým som ja fajčil on pil a hovoril že až dofajčím, fľašu vráti. Nesmel som ju, podľa jeho pravidiel zahasiť ani len tak ,mírnix-dírnix-matrix-a aj-termix, len tak lárom fárom, vyfukovať. Nemal som mu to až tak za zlé, možno to myslel dobre len zle formuloval, no gágor mal trénovaný. 17:16 - dofajčievam cigaretu. Homlesák sa rozplakal nad svojim životom za mlada ako ho apa mlátil hlava nehlava a dával ho do polska na školu a že on tam nechcel a jediné čo ho na internáte naučili - bolo slopať za jeho. Trochu som sa i ukludnil leč jeho prvotné násosy síce boli hlboké no teraz tú vodečku cucal ako malé decko. Fúúj, kurva doprdele práca - oslintal mi celé hrdlo až sa lesklo v prítmy výbojiek. Opýtal som sa ho teda či nemá ešte jednu cigaretu a že ak má - nech si tú fľašu nechá. Cigaretu už ďaľšiu nemal, len tabak zo špakov - čo som prirodzene odmietol a tak čo sa stalo - čo sa nestalo, sadol somrák meter odo mňa, sklopil hlavu a nastavil dlaň. Návnada bola položená, plán premyslený a už sa čaká iba na obeť. Zopár ľudí - minimum drobných, jeden vhodný mladý sopliačik, práve vyšiel z trafiky a kúpil si tvrdé a červené a k tomu i stovky. Keď ten trinástnik išiel okolo, moja pasca sa ho drapla a už nepustila. Bezťák má zdá sa, tiež dobré oči a ňuch na príležitosti a ich výskyt. Vstal zo zeme a pristupujúc k mladíčkovi, ho oslovil o prosbičku či by nemal cigarteku. Šoknutý mladík najprv musel schovať zippo zapalovač, potom do voľnej ruky si uložiť nemotorne cigaretu a opýtať sa : Čooóó? a môj bezďák vytrvalo dobiedzal a dobiedzal a medzi to dobiedzanie kútkom oka sa na mňa uškrnul, čo podľa výrazu tváre toho sopliaka si vyložil ako našu dohodu s bezďákom na možno jeho okradnutie, a tak tak mladík už už vyťahoval krabičku z vreciek pod kolenami a naprával si svoj opasok hlboko upevnený pod kokotom. Ešte chvíľu som imitoval dílera drôg a feťáka na pokraji kriminálneho činu a počkajúc kým sa stratí za rohom som sa, snád až príliš schvastane, rozosmial. Bezďák mi podal cigaretu a i ponúkol fľašu ale s dovetkom, že môžem iba raz. Odmietol som a s pozdravom, rakovinou a so srdcovocievnymi ochoreniami na perách som po ňom hlesol - sbohom. 17:30 - trolejbus prichádza na zastávku, kam som sa domotal z podchodu a ja natoľko ožralý ale stále mohúci, aby som trafil do dverí a sadol na miesto za šoférom, určené pre invalidov či invalida a psa. Napadla ma asi posledná myšlienka dňa - čo by robil revízor keby tu na miesto mňa, sedeli dvaja psi a obaja bez invalidov. Premýšľam a teším sa domov - začína mi byť zle. 17:35 - ja - nefajčiar a celý deň skoro nič nejediaci - začínam mať z toho fajčenia sračku. 17:48 - vystupujem na svojej zastávke a po pár krokoch zisťujem, že mi treba strašne, ale naozaj hrozne srať. Pobehnem tri kroky. Postojím i chvíľku v prítme lampy, čoto a čokedy i predstieram pózu raneného tuleňa a opäť si trénujem čosi ako rýchlu chôdzu a predstieram pred okoloidúcimi, že vôbec, ale vôbec nie som najebaný jak čurák a, že vôbec, ale naozaj vôbec, neštofujem nedrbe mi nemám mentálnu poruchu nechcem ich zabiť a podobne. Treba mi len a len ukrutne srať. 17:54 - prichádzam k bráne paneláku. Otváram zamknuté vchodové dvere, netriafam sa do zámky. Nastli mi daľšie sťahy a turbulencie. Odomknuté - hu-hu-hu-hurá-á-á. Pobehnem si k výťahu, zavreté dvere - pevne. Kontrolka - svieti. Začínam vyludzovať zvuky - Kúúúúrváááá, uúúúú, ajaj aj, uch, off, juff, eschf a podobne. Kontrolka zhasla. Volám výťah. Výťahu to trvááá! Poskackávam a podupkávam na mieste. Zdrunk - zvuk. Výťah dorazil na mnou volané poschodie - prízemie. Stláčam číslo sedem. Ó, aké to šťastné číslo myslieval som si kedysi. Do-prdele-kurva-fix-do-hajzlu ja sa asi snáď poserem - kúúrva to nemôže byť pravda. Ja to nevydržím. Hovorím si a hovorím a hovorím až - rozrážam dvere, ja z nich vypadávam a trasúc sa od hovien a chvastu, triafam a čakám na ďaľšiu kontrakciu. Prišla. Doškrkal som si celé kovovité okolie zámky a ja sa poserem ani nie meter, cez stenu, pred hajzlom!!! Teraz, keď mi hovno riedke - také to najriedšie z riedkych, stekalo mi po stehnách a blížilo sa k lýtkam, tak teraz som si už len s polovičných trasom mohol natrénovať ožralské preteky vo vytrvalosti. Po cca tridsiatich pokusoch - som vyhral. 18:16 - všetko šatstvo som bez rozdielu nahádzal do vane a dúfal, že sa mi s tým niečo ráno podarí urobiť. Odtackal som sa do sprchy a nechal sa vodou obmyť. 18:28 - obmytý, nahý a mokrý idem do izby. Nahý idem preto lebo nemám síl zápasiť s pyžamom a mokrý preto lebo sa mi moje jediné dva uteráky sušia už od nedele na balkóne. Včera večer boli na kosť a dnes to asi o nič lepšie nebude. 19:02 - prichádzajú na mňa blivnoty. Vstávam šmahom, utekám, vrážam do rámu dverí, padám, dočaptám sa do kúpeľne, blijem i - i mimo misy. Je mi to všetko jedno. 19:48 - Zisťujem, že spím hlavou v záchodovej mise plnej zvratkov a mám hrozne povracané ruky a okolo na zemi je toho tiež požehnane. Naplo ma a vyblil som sa. 19:52 - doťiahol som sa do sprchy a znova sa nechal obmyť vodou. Skoro myšlienka - vďaka prezieravosti predchádzajúcich nájomníkov, mojich terajších zdierateľov, som čistý!! Sprcha a vaňa v tak malom a hnusnom jednoizbovombyte. Svine jedni čistotné. Nechali zrušiť kuchyňku na úkor kúpeľne - s dôrazom pri vysvetlení na slovko stačiť vo vete: však vám, mladý muž, tá dvojplatnička bude stačiť - nie?! Odtackám sa z kúpeľne, padnem do postele - spím. 22:33 - zobudím sa a napne ma, zadržím dych a potlačím tyčku. Chvíľku to v sede rozdýchavam a po tme našmátram flašu minerálky od nedele. Napijem sa, zavriem flašu, lahnem si a spím. 04:29 - vstávam už o čosi svižnejšie no o to malátnejšie a bez väčšej miery koordinácie a utékám z nohy na nohu na hajzel. Ako vstúpim tak si vstúpim do vlastnej tyčky, a už len z toho smradu ma napne a vyblyjem sa naozaj z duše - i keď len kôli pocitu. Nič, úplné nič. Nič zo mňa nejde, nič okrem žlči. Znova sa obmývam a znova padám do postele. 07:59 - zvoní telefón - pevná linka. Zobudím sa a automaticky si zapchávam uši vankúšom. 08:01 - telefón stále zvoní a ja stále simulujem let ponorky vo vákuu. 08:02 - začína to byť neznesitelné a tak vstávam a dvíham telefón. Na druhom konci je tá pani vice-bla-bla-bla. Oznamuje mi dvoma vetami že ma boss vyrazil. "Je mi to ľúto, ale on o tom rozhodol. Máte okamžitú výpoveď." 08:03 - ešte čosi blábolila, no mal som ju v prdeli a zavesil som slúchadlo. 08:09 - zaspal som spánkom vytúženým. 21:48 - vstal som a rozhodol sa, že to celé popíšem a spíšem.

---