Odpoveď

Všetko zlé je na niečo dobré.

To boli tvoje slová, pamätáš?

A ja, vedený nekonečnou láskou,

som nenachádzal ten správny kľúč

od zámku siedmej komnaty.

Mali sme svoj priestor a čas

v tomto pominuteľnom svete  

(veľmi malý a veľmi krátky ale iba náš) 

a ja som za ten kúsok večnosti doživotne vďačný.

Je však zopár vecí, bez ktorých sa zaobídem.

A preto mi určite odpustíš nepohľad na teba

(cez slzy by som ťa aj tak nevidel)

v iskrivo bielych šatách a závoji

s myrtovým venčekom práve tak,

ako i ja tebe odpustím,

že sa v ten deň opustím a prekopem

až na samé dno ľudskej nedôstojnosti.

Tak teda, posledný klinec do rakvy!