Diaľky

Ostal mi v dlani tvoj vlas,
no nepritiahnem ťa ním k sebe,
ako zemská príťažlivosť blázna,
ktorý práve skočil.                                                                                                                   

Jeseň –
čepeľ noža obrátená proti tvári!
Cítiš? 

Túlam sa po nociach,
objímam vietor a maľujem
mu tvoju tvár.
S inštinktom lovca sledujem okno,
dúfajúc, že v ňom uvidím teba. 

No teba niet.

Uletela si kamsi na juh, do tepla,
kde vietor nemrazí až na kosť,
kde nepadajú ťažké dažde
a kde piesok pod nohami páli ako uhlie. 

Uletela si
a už sa nevrátiš s prvou lastovičkou,
ktorá si v zobáčiku prinesie byľku, 

na nové hniezdo.