Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Náhrobok

25. 11. 2007
0
4
801
Autor
dark.shine

:::Náhrobok:::

Melisa bola obyčajná šestnásťročná študentka strednej školy, ktorá doteraz nepoznala nič horšieho, ako štvorku z matematiky. A navyše mala úžasného chlapca a dobré kamarátky.
No jedného dňa sa to malo všetko zmeniť. Už dlhší čas má problémy s pichaním u srdca. Jej najlepší kamarát sa ju snaží presvedčiť, aby sa dala vyšetriť.
A práve od toho okamžiku sa všetko zmení. Lekári jej diagnostikovali ťažkú chorobu pričom nutne potrebuje darcu orgánu.
Melisa sa uzavrela do svojho sveta, s nikým sa nerozprávala a jediný kto jej rozumel bol práve Tim.
Prešli dva týždne a nikto sa nenašiel, stále čakanie na telefonát, strach či v spánku neumrie. Jej chlapec sa s ňou dokonca rozišiel a nasledovali noci plné plaču a smútku.
Tim presedel v jej izbe dlhé hodiny a hral na gitaru. Sem tam videla Melisa v jeho očiach zvláštny oheň, smutný až žalostný.

Znovu prešiel mesiac a Melisa za dverami doktorovej ordinácii počula ako hovorí jej rodičom, že ak sa rýchlo nenájde darca umrie.
Po tejto správe to išlo ešte horšie. Plakal nad stratenou láskou a jediný kto pri nej ostal bol stále Tim.
Jeden deň sa správal veľmi zvláštne. Často ho pristihla ako sa na ňu uprene pozerá.
Tim si zachytával každý detail tváre. Na rozlúčku ju silno objal a nechcel ju pustiť potom sa pozrel do jej očí a odišiel. Dvere sa zavreli a Melisa dlho rozmýšľala čo to malo znamenať.

Na druhý deň jej volali, že sa našiel darca. Taká bola šťastná a tak rýchlo sa to udialo, že nemohla Timovi dať vedieť.
Čas súril a ona sa ocitla na operačnej sále. Operácia trvala dlho ale nakoniec sa predsa len podarila. Niekoľko týždňov si presedela na lôžku a potom ju pustili domov.
Zdvihla telefón a vytočila Timovo číslo. Konečne zistila čo k nemu cíti no hlas ženy v telefóne jej oznámil, že Talientovci sa odsťahovali.
Položila slúchadlo a hlavu zaborila do vankúšu. Konečne, keď zistila čo k nemu cíti ju opustil, odišiel bez toho aby sa s ňou rozlúčil. Bola smutná, nešťastná a veľmi nahnevaná.
Na Weadenskom cintoríne bičuje vietor do kríku, ktorý sa ovíja okolo jedného hrobu. Dášť na neho dopadá a ak je vietor veľmi silný odhrnie vetvy, pod ktorými je vytesané : Tim Talien a trošku nižšie : Moje srdce je tam kam patrí a konečne je na správnom mieste.


4 názory

hrobgar
26. 11. 2007
Dát tip
nieje to zle, len ma napadlo, ze asi nikde ne svete nieje mozne darovat srdce... darcom srdca sa stavas az smrti, co si vacsinou nehody a tak isto nie kazde srdce sa da dat kazdemu, ale inak fajn, na zamyslenie

palino8
26. 11. 2007
Dát tip
pri srdci, nie u srdca (to pichanie nie je na návšteve) potom pozor na tie časy a ešte: aj v 3. aj v 6. vete sa všetko mení (obmieňaj frázy)

súhlasím s Aššom...a ešte podotýkam...prečo tá zmena času v písaní? Na začiatku minulý čas, potom prítomný? To dosť bíja...a strašne strohé...také prázdne vety;) A neprestaň;) Máš inšpiraácie, len to treba vybrúsiť....konečná myšlienka je pekná;) (aj keď to bolo prepokladateľné už v 1/2 textu;) )

...no mam pocit ze s pisanim len zacinas... ...je to klasicky pribeh...mam k nemu par vyhrad... ...uz meno...nerozumiem preco sa to bojis zasadit do slovenskeho prostredia...ziskalo by to na autenticite... ...takto to este viac dodava pocitu umelosti... ...dalsia poznamka smeruje k pisani..styl je este nevybruseny....uz samony nastup... ...a navyse je zbytocne a trosku logicky nevhodne...dynamiku textu straca mnozstvom pridavnych mien... ...na niektorych miestach sa ti veci opakuju... ...pribeh je trosku lacny...preihladny...od polky lako vytusitelny... ...ale tak kazdy nejak zacinal...ale tak vypis..usmev...

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru