Bolest a Strata

strmhlav sa rutiaci Fedor v ruke zvierajuci kusok inak na popol zhoreteho dazdnika si spomenul ze doma nechal rozsvietene svetlo v predsieni. ''sakra!'' zahresil si fedor na hlas. ''Vzdy zabudnem hasnut svetlo na tej blbej chodbe!''

Vskutku statnou rychlostou presvystal okolo hniezda z tejto strany rokliny hniezdiaceho sokola skalneho. V hniezde ktoreho sa nachadzali 2 mlade sokoly a jedna mrtva mysh.

Pri ktorom si Fedor uvedomil, ze ma asi rozviazanu snurku na lavej topanke a ta mu pomaly klze pod tlakom vzduchu cez ktory sa Fedor nedobrovolne preraza smerom na dol z nohy. A za chvilku sa mu asi zosmykne z nohy a Fedorovi bi tym padom hrozilo ze sa ocitne na zemi s jednou bosou nohou.

Fedor sa so zretelnymi tazkostami poprehybal do telesneho ukonu v ktorom bol schopny si na snurky v celkom ''stabilnej polohe'' dociahnut a aj si ich zaviazat do uzlika aky ho naucil robit otec.

Vtedy si Fedor na otca spomenul!

Cele tie roky sa mu to nedarilo,ale teraz v tomto okamihu sa mu to cele akoby vykreslilo pred ocami a fedor videl svojeho otca ako mu klaci pri nohach a uvazuje mu snurky so slovami '' teraz si to uz Fedorko hadam zapametas a  na buduce si ich uz zaviazes sam ako veliky chlapec''. Fedorko si vedel snurky zavezovat,ale mal rad otcovu spolocnost a preto sa stale tvaril ze to nevie a potrebuje otcovu pomoc...

Tolko spomienok do ktorych by sa mohol zaborit a vychutnat si ich o kvalite uz tak davno zabudnutej reality. No tak malo casu!!!

''Ktoru z nich si mam vybrat?'' So spotenym celom sa zakusuje do pery. Teprve az teraz si Fedor uvedomil vaznost svojej situacie. Malo casu!! Malo casu!! Malo casu!!! ''Nemam cas!''