Ranná

Nepotrebujem každý deň objatie a svačinu do cesty.

Nepotrebujem mať zaplnenú pamäť správami, ktoré ma aj tak nemilujú.

Nepotrebujem potrebu dávať od seba kľúčik každému, kto ide od vlaku.

                        Aj tak sú to zväčša len tí, na ktorých čaká za rohom auto.

Ja len potrebujem vedieť, že odtlačky mojich tenisiek v asfalte majú cieľ

a že pre šoféra nie som len  kus dobytka čo (ne)ochotne dovezie za osem korún do práce. 

A možno mi chýba aj to prvé.