OTÁZKA JE POLOŽENÁ

 

Klbko sa rozvilo.

Pieseň má začiatok v husľovom kľúči.

Stratil som smer.

Slnko dnes chradne

lebka tiež mlčí.

Načo si vyrábať zbytočné modriny

keď bláznov je na svete dosť?

Veď hrob je útulný

úkryt pred úkladmi,

keď život je kríž.

Pochopíš trápenie, keď pestuješ úsmev?

Falošný, ale pekný.

Oni to nezistia.

Ja kričím rázne nie.

To radšej byť bodliakom aj medzi kvetmi.

A čo je vlastne byť?

Len hlásky pospolu,

atramentové puto.

Vložené mne do úst,

nasilu

schválne

a mne je tak ľúto, že nemám osnovu

kam vpísať ho správne.

Či žiješ a či nie,

je to len na tebe.

Zatvoriť oči sa dá  ľahko i vo dne,

len tma nemá vášeň jej danú.

Posmutne bránim sa,

za otázku trúfalú,

stránkami platím daň poslušne za ňu.

Byť teda, nebyť?

Čo napíšete mi na ňu?

Byť znamená dýchať, nebyť zase opak.

Ale pointa nie je o niekom

kto sa z nás stať má.

Nerieš čím budeš, a či budeš vôbec

kostička sveta.

Snaž sa byť človekom

a potom,

až potom môžeme spolu lietať,....

 

H.

---