Oprávnená sťažnosť

Hľadel som na fľašku pred sebou s chvejúcou sa rozorvanosťou. Napol plná, alebo napol prázdna? No to je jedno, ja nie som filozof, ale fakt je, že sa mi ten chľast onedlho minie a tá myšlienka ma netešila.

Šetrný som ja zase nebol a tak som si vzdychol, odšruboval uzáver a krásnou, voňavou tekutinou potešil môj obľúbený pohárik.

Mal som svoje dni, ako sa hovorí. Už asi piaty mesiac. V kuse. Bez prestania.

Asi by som mal ísť ku gynekológovi, lebo na internete padli aj takéto amatérske, dobrácke rady, ale keď som sa chcel objednať, odmietli ma.

Tak som si zobral ústavu a hľadal v nej. Je fakt, že mi zaručuje isté práva, keby to napísali aj pre laikov, možno by som zistil či sa môžem hádať a trvať na vyšetrení.

Ale neviem či je to aj v tomto prípade diskriminácia.

Medzitým som priložil pohárik k ústam, aby nemal pocit chladu a hneď potom ho dolial znovu, pretože bol smädný.

Aspoň som sa zbavil dilemy o poloprázdnej či poloplnej fľaši.

Teplo, ktoré sa rozlievalo do mojich útrob ma však vyliečilo. Zo všetkého.

****

Len keby tie lieky neboli také drahé...