Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Naposledy

22. 03. 2008
0
4
1121
Autor
Aeternitas

človek sa zobudí, až keď sa zabuchnú dvere, nuž, a to je väčšinou príliš neskoro...

...

tvoje pery naposledy vyslovili slová,

ktoré uzreli svetlo mojich očí

a zacítili moju prítomnosť

...

chvíľa ticha ťa vystriedala,

a potom si sa postavila

...

hodila si na mňa trblietavý pohľad

ako luna hádže na rieku

a odplávala si do neznáma

...

navždy pretrhli sa putá,

rozdelil nás ostnatý drôt

...

 


4 názory

tie 2 dvojveršové sú dobré... tie 3-veršové patetické a obkecané...

Honzyk
23. 03. 2008
Dát tip
..jasny:))...to jsem rad!!!DDD

Aeternitas
23. 03. 2008
Dát tip
ďakujem...rozumiem, tomu čo si povedal a plne s tým súhlasím...v takýchto veciach sa nedá brať do úst alebo dávať na papier slová typu: nikdy, navždy a podobne...pretože človek nemôže vedieť, čo sa stane...ehm...no v tej chvíli som to tak cítil...ale keď človek trochu vychladne, tak zas vidí farebne a nie načierno, ako napr. v takejto situácii... ďakujem, že si mi otvoril oči a vlial do nich kúsok farby :)

Honzyk
22. 03. 2008
Dát tip
...prolog je jak dobre rozvaleny testo: ale text tvrdej jak sutr, definitivni , no a ja si myslim, ze mezi lidma (at maj jakejkoli vztah)...tak neni, no...ze to je tady moc vyztuzeny a kostnaty.

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru