Jaroslavovi Seifertovi

Môj milý básnik tvoj nepokojný hlas,

čo málokto počuje, ...len úsvit, ten je verný

ním v samote všetkých objímaš nás

Prach - keď don načrieš, zdá sa tiež cenný

Hovoril si k nám a my sme spali

lupeňmi ruži zaprisahal si nás, ...ó bože

robotu, rande, vždy sme niečo mali

kto aspoň kúštik z ťarchy tvojej nesie, ...ktože?

Umieram - vtedy sadám k tvojim básňam

si mi verný brat, otec, milenec, i múdry Boh.

Lupene lásky z tvojho stromu kmásam

Bez tvojich slov mriem. zostáva planý hloh

Tíško v pokoji, snívaj svoj lásky sen

ja už som umrel, za Tebou sa plazím

Keď si odišiel, vyšiel ťažký čierny deň

Vyhrievajúc na slnku, stále ma tak mrazí