Búrka

Z všech strán plátna mračien k slnku kopia sa

v lazúri šedé chmáre do čiernej chlpia sa

Dych oťažie v dusivom ,teplom objatí

zlatisté slnečno masa mrákot zahatí

Čo vtáčie zníži sa sochorce pohládzať

čo kalné blankytu začína zavadzať

V zrkadle riek neresia sa temné oblaky

i na čírej modri špatia siné fľaky

slnce sa stratí,utopí v hĺbke nečasu

s úsmeškom,úkrokom vzdáva sa zápasu

Vetristý atakom rozčerí vlasatú zeleň

prach zvíri v kúdele,čo obtrú každý kameň

Vábna oranž mizne v šírej pahrebe

toľme...čo blesku z nej žiaru vstrebe

I stožiar svoj búrka dunivo vztýči

v jej doku milión kvapiek klíči

Zachveje sa zem nad údermi hromov

žeravé harpúny zatnú sa do stromov

Nebeský ohňostroj obnaží čiernu náruč mračien

zažiari stokrát viac než tanec vábnych panien

I v tej vrave zunivých tónov zatrúchli,čo smädné je

suchota žobroní až zo studu zrumenie

Zatrasie búrka mokrou hrivou...zaduní

slzy dažďa k zemi vyroní

Trblietky,ihličky bodajú hladiny

divoká leja líže kraju slabiny

zem napojí sa,sajúc ústami zelene

by tlstli v tej pľušti i slabé pramene

na pampách,cestách kvitnú mláky

sú nebom na zemi..padlé mraky

Blýskavica svoj závoj vetru núka

i hrom v kútoch nové blesky súka

Závan svieže vábivo túži všetky vône

tie tečú v opare do každej tône

Mokrá šír samopašne krásu vystiera

svoj storaký sad perleťou polieva

Ešte raz búrka hromom zívne

zotročeným oblakom vetrom kývne

by otvorili veraj...slncu zástenu

lúčom očí zrie tú premenu.