V noci za lesom konečne skap...nechajte ma

Dverami
do svetov
kde naše telá nevládzu,
umierajú.

Raz sme menšími-
než červíky,
inokedy-
vačší ako svet.

Telá zostávajú v priestore
požierajú myšlienky
žerú všetko
musíme utekať
schovávať sa za ich chvosty

Za listami stromov
skrývať svoju tvár.

bojím sa..

chcem žiť,
ale zároven sa bojím ľudí,
ktorí nepoznajú slobodu

ak strach prekrví moje telo
spadnem do lístia a nevstanem
zožerú ma červy
niekde na bielej kamenitej ceste
vlniacej sa do nekonečna
k tej velkej bráne
možno je to tá
z piesne od Guns´n´Roses
a možno je to piča ktorá má zuby
a zožerie moje sny
skôr než prídem do neba
okná stromy mihalnice pávov
mihajú sa z okien
taký je svet
jedlo z fast foodu
šikmé oči predavačov
šikmé myšlienky vrahov
víriace prahy domov
sťahujeme sa
do sveta
ulice sú teraz náš domov
a nedá sa v nich dýchať
umelé srdcia
živia pohľady vás,
ktorí sa dívate
na môj osamelý skok
do vášne

prežijem
alebo si ma zapamatáte
alebo sa nestane nič

zatiaľ cítim
žijem
usychajú mi ruky
chvosty telá
ale žijem

---