Nauzea II. - Nočná krysia zábava

 Trochu sme popili. Bol večer, po škole, utorok, takže dôvod prečo piť tu samozrejme bol, tak ako včera a predvčerom. S kamarátom sme sedeli vo Funuse, kecali a robili to čo vždy. Pili. On kofolu, ja fernet s pivom. Neviem ako, ale zrazu som bol spitý pod obraz boží. Ešte som sa normálne hýbal, reagoval ako triezvec obyčajný, ale bol som unavený a zbitý ako najebanec unikátny. Potom prišla ona, moja známosť, vraj som bol odporný. Neviem strácal som prehľad, mozog sa dusil v dávke jedovatých výparov, ale verím, že som odporný bol. Je to môj štýl, odporný, arogantný, nechcený, obeť vlastnej nezávislosti, tzv. druh outsidera nezávislého až idiota. Ako sme sa dostali v trojke do nášho prenajatého bytu, začal som byť tichší a uzavretejší. Ľahol som na svoju polovicu postele, moja známosť neznáma si ľahla na svoju polku. Spolubývajúci si znechutene ustlal na svojej posteli a zadrichmal. Neviem prečo, ale dnes som nemal chuť, čo sa nestáva často. Padol som za vlasť. Zaspal ako bábätko...

V noci som sa však zobudil. Vedľa mňa zrazu prázdne miesto, divné vzdychy z kúpeľne a posteľ môjho spolubývajúceho prázdna... Opatrne som vstal, svetlo nefungovalo, videl som len malé blikanie z privretých dverí od kúpeľne. Stále som bol dosť naliaty, točila sa mi hlava, blikanie svetla sa mi ostro zarezávalo do očí, keď zrazu do môjho nosa vrazil nechutný vlhký zhnitý zápach rozpadajúceho sa teľa. Zľakol som sa a išiel otvoriť dvere.

Tie sa však otvorili zvnútra, vyšiel spolubývajúci. V rukách držal dve krysy a hladkal ich. Krysy boli mokré, krvavé a zapáchali, ako keby sa niekoľko hodín prehrýzavali telom v krvavej kúpeli nejakej nežnej mŕtvej nepanny... V tom sa mi zatočila hlava a v momente som sa zrútil k zemi.

Keď som sa prebudil stál nado mnou spolubývajúci. Jeho kamenná tvár sa odrážala v svetle blikajúcich žiaroviek. Po krysiach a hnilom zápachu nebolo ani stopy. Podvihol mi hlavu a dal napiť. Bol som otrasený, pitie mi pomohlo len na chvíľu, hneď ako som sa napil, pocítil som pod sebou mokro. Pošťal som sa? Pozrel som si na brucho a nohy. Privretými očami som sa snažil odhadnúť, čo vidím... Blik, blik, blik, noha, rozmazané brucho, rozmazaná krysa, začínajú sa mi rosiť a rozmazávať oči, blikanie mi ukázalo moje vnútornosti a krysy, ktoré sa mi v nich prehrabávali. Chvalabohu som krysy odohnal, hodil som úžasnú šabľu na svoje rozožraté  črevá...

Zobudil som sa na sprchovanie svojho kamaráta. Moja známosť na mňa pozerala podopretou hlavou. „Zasa si sa hýbal celú noc, s tebou sa už nedá spať,“ aspoň sa pritom pousmiala. Kamarát vyšiel zo sprchy, pozrel na mňa, niečo zamumlal a spýtal sa,či pôjdem do školy. Konečne som niečo vedel. „Do školy ma nedostane nikto, zostanem sa prespať a pokúsim sa nehýbať, prepáčte mi všetci...“ Ľahol som si a rukami objal svoju partnerku na spanie. „Si chcel spať do riťe!“ Tak som sa poslušne otočil a sladko zaspal, s otvorenou náručou pre ďalší sen.