Fialka

Nikdy som si nemyslel, že obyčajný kvet – fialka – ovplyvnil toľko životov.

***

- Pozri na tú fialku. Tak rád by som ju zničil!

            - Prečo?

            - Pripomína mi Ju.

            - Ju?

            - Hej.

            - A čím ti ju pripomína?

            - Je rovnako krásna.

***

- Tejto fialke vďačím za to, čím som dnes.

            - A to už ako?

            - Vďaka nej som vyštudoval filozofiu. Zaujímalo ma, prečo sa volá fialka, keď listy má zelené a kvety ružové. Človek by si myslel, podľa jej názvu, že to bude mať čosi spoločné s fialovou farbou.

            - Tak to ja jej zas vďačím za priateľa.

            - Ako to?

            - Keby si bol vyštudoval normálnu školu, bol by si teraz v práci a ja by som sa nemal s kým rozprávať.

***

- Považuješ ma za zodpovedného človeka?

            - V podstate áno.

            - A rozumného a rozvážneho?

            - Hej.

            - A môže za to obyčajná fialka. Pravidelne som ju polieval a tým som sa naučil, že o veci sa treba starať. Raz som jej dal ale viac vody, aby som jej ukázal, že na nej nechcem šetriť, a následne zomrela. Naučil som sa, že i dobrého veľa škodí a taktiež som pochopil, že i s dobrým úmyslom môžeme druhým ublížiť.

***

- Vieš, vtedy, čo som chcel skočiť pod vlak...

            - Dúfam, že ťa to zas nechytá.

            - Nie, neboj sa.

            - To som rád.

            - Vieš, prečo som vtedy pod ten vlak neskočil?

            - Nie.

            - V strede koľajnice som uvidel rásť fialku. Pozrel som na ňu a pochopil som, že život nemôže byť až taký zlý a že sa oplatí žiť.

***

- Vieš, aký som jej dal darček?

            - Kvet?

            - Áno, fialku. Povedala, že je to najkrajší darček, aký kedy dostala a dala mi pusu.

***

A tak som sa rozhodol kúpiť si fialku.