Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seÚtek
18. 07. 2001
7
0
1405
Autor
Sylvia
Utekám z teba,
túžim vdýchnuť kúsok neba,
hojdať sa na krehkej dúhe
a skladať vtákom
bláznivé verše
utekám z teba,
chcem vidieľ zobúdzanie rosy
cítiť vôňu vetra
a šeptom obdivovať
tanec hviezd
utekám z teba,
schovať sa pod rúcho hmly,
nazbierať peľ na viečka
a telo zahaliť do vône oblakov
utekám z teba
a ráno, keď sa prebudíš
nájdeš mi vo vlasoch
mesačný svit.
Nuz hej, ujst niekam daleko, niekam do rozpravkovej krajiny, kde stromy rozpravaju, vtaci zobu z ruky a vietor sepotavo roznasa vonu kvetin na mile daleko a kde sa z duhy da spravit ta najsupernejsia hojdacka.
... a rano ked sa prebudim
najdem ti vo vlasoch
mesacny svit
a takuto si ta odlozim do spomienok,
na ktore sa nezabuda.
Skvele, mam slabost na vlasy, takze si ma dokonale dostala.
jedna z tvojich nerýmovaných... Absencia rýmu tu však neznamená absenciu poetickosti, citová výpoveď je samozrejmá ako pekné ráno a z básne sa výrazne kontúruje tvoja skrytá túžba...
T.