Šiesta jeseň

Vraj som naštvaná neprávom.

Že nie je to pravda, že je tu zlom.

Neboj sa, táto púť ma neskolí,

Len ma z toho celý človek bolí

Pýtaš sa ma, prečo?

Preto.

Zlá otázka.

Odpoveď by bola veľmi krátka,

Lenže úprimnosť nemáme radi,

Tá v každom reťazci najviac vadí.

Radšej si hlavu do piesku strč

Kým mi povolí v duši kŕč

Čaká nás už len krátka trať

Potom sa prestaneš schovávať.

Šiesta jeseň nás víta.

Má ešte

chuť leta

Dotyk vetra, slnka, jasné farby,

Chýba však vôňa dažďových kvapiek

Tej dávnej, vášnivej, letnej búrky.