všetko niekam speje ...

stiesneného pocitu tieseň jesennej melanchólie samoty blížiacej sa pieseň do smútku záhuby sa nežeň veď v jeho náručí lepšie Ti je v záľahe vyznaní krásnych nemohol nerozpoznať odkaz tých súvetí jasných meniacich skutočnosť na sny že len jeho rada chceš mať bežné a predsa jedinečné splynutie duší a tiel prosté no navždy večné ktorýže ostatných prečnie? ortieľ ten aby už znel otváraš vnútro plné citu s poznámkou adresát neznámy vzývam "ho" tak sa k nej pritúľ do očú hľadiac jej s otázkou si tu? nick... mnohý medzi hviezdami

---