Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sePrvý December
Výběr: Print
01. 12. 2008
24
27
2592
Autor
Renas
1. december... a ja sedím a čakám na tvoju správu
mne nevadí že som sám a trocha vadí
rozpráva sa so mnou Dežo Ursiny a ja len počúvam
tie krištáľové slová a bambulkovskú hudbu
lebo rock n roll umrel na nudu
je fajn keď v období ticha niekto rozpráva básne
aj za mňa
a za oknom sa otvárajú leporelá našich svetov
pestré zvieratá sa dívajú cez priezory v stromoch
a v poliach spia jazerá so striebornými rybami
celý svet je jeden veľký zázrak keď unikneš mestu
tých pár hodín si nájdem a zatúlam sa do zákutí dňa
niekedy sa dokážem dívať veľmi dlho do stropu
a niekedy chcem život premeniť na jednu veľkú cestu
deti sa čudujú všetkému a my dospelí si myslíme
že život a svet sú pasca a jediný únik je smrť
akoby neexistovali dni a noci
opýtaj sa sovy nasadni na netopiera
popros chrústa... pomodli sa k letnému podvečeru
vytiahni hviezdnu noc ako králika z klobúka
mne nevadí že som sám a trocha vadí
rozpráva sa so mnou Dežo Ursiny a ja len počúvam
tie krištáľové slová a bambulkovskú hudbu
lebo rock n roll umrel na nudu
je fajn keď v období ticha niekto rozpráva básne
aj za mňa
a za oknom sa otvárajú leporelá našich svetov
pestré zvieratá sa dívajú cez priezory v stromoch
a v poliach spia jazerá so striebornými rybami
celý svet je jeden veľký zázrak keď unikneš mestu
tých pár hodín si nájdem a zatúlam sa do zákutí dňa
niekedy sa dokážem dívať veľmi dlho do stropu
a niekedy chcem život premeniť na jednu veľkú cestu
deti sa čudujú všetkému a my dospelí si myslíme
že život a svet sú pasca a jediný únik je smrť
akoby neexistovali dni a noci
opýtaj sa sovy nasadni na netopiera
popros chrústa... pomodli sa k letnému podvečeru
vytiahni hviezdnu noc ako králika z klobúka
27 názorů
Sal Paradise
13. 12. 2009
a za oknom sa otvárajú leporelá našich svetov
pestré zvieratá sa dívajú cez priezory v stromoch
a v poliach spia jazerá so striebornými rybami
celý svet je jeden veľký zázrak keď unikneš mestu
tých pár hodín si nájdem a zatúlam sa do zákutí dňa
niekedy sa dokážem dívať veľmi dlho do stropu
a niekedy chcem život premeniť na jednu veľkú cestu
deti sa čudujú všetkému a my dospelí si myslíme
že život a svet sú pasca a jediný únik je smrť
akoby neexistovali dni a noci
opýtaj sa sovy nasadni na netopiera
popros chrústa... pomodli sa k letnému podvečeru
vytiahni hviezdnu noc ako králika z klobúka
***
houby_nasla
01. 12. 2008
hej s tym jazerom to je fajne... a keby si tak cesto neuplatnoval ten svoj svetacky styl, normalne by si dla mna pisal dobre dojaky ;)
