ulava

Nikdy v živote sa ti pri myšlienke na nich neuľaví. Nikdy.

Kvôli tomu, že chceme vedieť, čo sa nikdy nedozvieme.

Kvôli tomu, že nevieme, čo je medzi nebom a zemou. Či sú tu teraz s nami alebo už vystrájajú tam hore.

Nevieme asi milión vecí...

A aj keby sme vedeli, tá úľava sa cez smútok nedostaví. Pretože smútok ruka v ruke s láskou chodí... a tá je večná.....

A na večnosť čas nezaberá.

Na toto všetko, pretože to je drsné a nikto ti nikde neprezradí čo s tým, treba pragmaticky vidieť tento svet.

Zozbierať všetku odvahu a silu, ráno vstať a čeliť mu. Jedine tak sa na konci dňa časom dostaví k nám úľava.

Sprevádzaná hrdosťou.

Oni totiž budú na teba neskutočne hrdí.....

Tak ako my, že sme ich tu mali, že sme ich spoznali.

Tak sa prosím zajtra ráno drž....