Žena

...žravosť je žena, ale prípitok je muž... (Nicolas de la Chesnay)

1.

chlap blažený,

čo má vybrúsený um,

rečami odvráti útok,

silou úst naskladá

hobliny slov na hromadu

včeličky otvoria svätyňu

bohyne panny

a vo vznešenej reči,

či v jemných žartoch

môže len on byť bláznivý

 

rieku vložil na váhu

a ako kupec vlnu verše namočil

namiesto krídel jej rozmar pripevnil

a vánok ju zdvihol ponad morskú hladinu

 

pravicou uchopil kus dreva ťažkého

a ja - šťava viniča v kvete,

pletenec hrozna,

čo zbavuje strastí...

ACH!

...

nikdy som nechcela nič,

čo mi nechceš dať...

 

2.

bláznivá spomienka

dráždivý sen...

chlap!

čo dáva pozor,

aby sa nestalo, že

trhá kvetinky z tej istej

svätej lúky Múz,

ako škovránky

predchádzajúcu noc

 

na perzských kobercoch

miloval sa s tanečnicou

potom si však pýtal nočník

a henten sa pozeral na neho

a hladil si úd

 

táto Múza iste nelesbičila

 

3.

ó, vtáčkovia,

ktorí cvrlikáte nad

morskými vlnami

a svoje tielko si rosíte

vlhkým striekaním krídeliek

 

vy, pavúky, čo pradiete

po kútoch svojimi prstami

nohami hýbte a obkľúčte hneď

celý chrám

nech trepoce sa milovník!

Kyrena a jej dvanásť pozícií

je mi vzorom,

chcem poznať každý jeho kút,

 záhyb, taj

- ukážem!

a z mojich očí

bude sršať divokosť

nenávidím toho,

čo pomalým sa javí

 

uchop ma do svojej náruče!!

 

4.

pravdou však je,

že keď príde niečo ozajstné,

MUŽ hlúpo vezme mi to!

- jedným razom svoju Múzu vymočí

 

myseľ nechce zložiť prísahu,

no jazyk krivo prisahá aj bez mysle

 

zavŕzgal a vypustil:

nech zgegnem biednou smrťou,

ak ťa nemám rád...

 

chmúrna temnota noci

odetá do čiernych šiat

s dlhými pazúrmi

 

on uletel,

uletel do vzduchu

a slzy, ach, slzy musela

som roniť,

ach, roniť...

nešťastná!

 

ľúbi a nenávidí ho,

no chce ho mať...

 

ŽENA!

 

štebotanie lastovičiek

mračno dychtivých krások

húfy mastných mušlí –

vyrazila dych tým

čo zbabelo neušli...

---