2006 - 2009

Keď som ešte chodieval do mesta na pivo alebo kávu, takmer pravidelne som míňal ulice, na ktorých často postávala jedna alebo dve skupinky ľudí v kapucňách a cigaretou v ústach.
držali v rukách sklenenú fľašu a točili si ju ako indiánsku fajku mieru. hneď ako sa napili, rýchlo sa dožadovali niečoho, čím by predchádzajúcu tekutinu mohli rýchlo zapiť. vtedy im niekto pohotovo do ruky strčil kus plastu s potrhanou etiketou, ktorý bol plnený oranžovým alebo čierným džúsom.
často som si predstavoval, že tam som miesto nich. pripadalo mi to smiešne, veď predsa mám peniaze, načo by som tam stál a míňal ich za zlú a lacnú pálenku, keď môžem ísť na jedno alebo dve piva. alebo sa poriadne opiť, ak som mal viac peňazí.

asi o rok na to, zrovna vtedy, keď sa z mesta odsťahoval jeden môj dobrý kamarát, prestal som takto navštevovať miestne kaviarne a krčmy.
nadviazal som kontakt s ľudmi, s ktorými som sa , ešte keď som chodil len do čajovní, dakedy stretával, a začal som s nimi chodiť von.

jedno pivo ma vždy stálo okolo tridsiatych korún. keď som si ich chcel dať napríklad za celý večer desať, musel som zaplatiť desaťnásobok, teda tristo.
celý večer, to je asi päť alebo šesť hodín, a desať pív bolo pre mňa celkom dosť. po roku to začalo byť menej.

ľudia, s ktorými som začínal chodiť častejšie a častejšie vonku fajčili trávu. nechcelo to tak veľa peňazí. stovka za každého plus cigarety plus voda. a nejaká zelená lúka alebo hluché miesto v parku.
to sú dve, alebo len jedna stovka. to zaleží či človek fajčí, alebo pije vodu. zdalo sa mi to byť výhodne, užil som si síce menej spoločenského života, ale zase som mal na očiach ľudí, ktorých som mal možnosť spoznávať, a následne hneď aj zabudnúť.

po roku ma zmiatlo, že okná z trávy sú iné ako z pitia. keď som ešte pred tým častejšie pil, okno bola len hodina ktorá chýbala. z fajčenia bolo úplne všetko rozmazané. len jemne, viem kde som bol, čo som robil, ale detaily mi chýbali.
a prestal som fajčiť skanky. začal som zo slovenčinou, totižto skanky ma vždy otupili. slovenčinu som fajčil kratšie. potom som sa rozhodol prestať, čo sa bohužial úplne nepodarilo doteraz.

začal som zase viacej piť. lenže to chcelo viac peňazí.

Raz išiel okolo nás jeden chlapík a pozeral sa smerom k nám. pozrel som sa späť. neviem, či sa pozeral zrovna na mňa, bola tma. skôr by som povedal, že nás bral ako skupinku.

---