Masáž

MASÁŽ

  Jasné, že by niečo chcel. Tak sa vypni a nechaj ho zízať na svoj zadok. Podvihni bundičku. Nohavice ti stobodovo sadnú. Sú nástojčivo vysoko zarezané. Prilepené o kožu plávajú s ňou. Máš povolené raz si akože nenápadne napraviť gaťky štípancami zvonka. Privulgárne ? Je nedeľa ráno pred siedmou, nikde nikoho...zahraj, že nepredpokladáš niekoho idúceho za tebou.

  Pridaj nestabilitu bosých nôh v topánkach bez päty. Nonšalantne podčiarkujú tvoju krehkú krásu. Krehkú...keď ich na tržnici vypredávali po stovke, muselo ti byť jasné, že do krvi zoderú malíčky a ako bonus sa ti opätok vrazí hlboko do päty dvoma klincami aj cez bielu vložku s nápisom Anawy...či way...či daj. Nedáš ! Ale provokovať budeš. Ostentatívne sa zakolíšeš, napravíš kabelku, potiahneš bundu dozadu, aby si ju spredu rovnakým pohybom vrátila do optimálu a vytrčila zas naňho zadok. Guľatý. V týchto gatiach sa ti páči. Nie ON. On.

  Aj tak ťa obehne. Aby sa mohol obzrieť. Obzrie sa, aby ti bolo jasné, že si ťa ozaj všimol a na displey sa objaví nápis „ MÁM O TEBA ZÁUJEM.“ Vidíš to ? Si na ťahu. Nie. To nečaká. Aj druhý krok musí spraviť sám, aj tretí, štvrtý...Kedy cúvneš ? Chceš predsa cúvnuť ?! Ahá. Tohto len provokuješ. A keby ťa ešte videl neprehliadnuteľnú v kožáku, rozpustených vlasoch, sukni ...to by pozeral .

  Ale ten v čiernom, ten v okuliaroch, sa nikdy nepozerá. Sa nikdy neobzrie...To ťa škrie.

   Čo vymyslíš ?! No, v tých topánkach sa síce chodiť nedá, ale uznaj, že škrbále, čo si vláčila celú zimu, kvôli zvýšeniu rýchlosti na trati do tepla... To nie. A just si kúpiš aj tie zelené, hoci k nim máš len jeden svetrík, dve saká, tielko, náhrdelník a ...zabiješ malíčky a vyvŕtaš pár dier do päty. Piat. Piet. Pietna spomienka na krásne jemné nôžky sa uskutoční...Večer...

  ... zákonitý ti spraví masáž a omrmle zničené šľapy dôrazne upozorniac na nehynúcu krásu svojich „bábätkovsky nežných nôžok“, z ktorých by si si mala brať príklad. Možno pridá aj hlody o nosení bavlnených ponožiek a tenisiek. Veď mu tým robíš službu...má výhovorku, prečo sa musel, zhrozený, rýchlo presunúť vyššie a vyššie...

 “To čo máš zas za drapľavý zadok?! Nemôžeš si kúpiť fajnovšie prádlo ?“

  Pobavene zdvihneš pravý kútik. Čo ti to tu hovorí o spodnom prádle. V živote ťa v žiadnom nevidel. Posledný pokus o erotickú bielizeň ako predohru zamrazil hláškou : „Ty ešte nie si vyzlečená ?“ A neodtrhol oči od obrazovky počítača, akurát čo si vymenil ruky. Pravá na myš a ľavá...rozmýšľaš, či sa myš dá umyť saponátom, že ? Nie. Ale dá sa vymeniť. Myš. Pravda ťa napadlo aj to druhé ?... Hamuj. Nemusí byť hneď výmena. Stačí zmena...

  ...zmenil sa čas. Zmýlila si sa o dobrú hodinu. Nedeľná stanica nevykrikuje rozbesnenými pubertiakmi, nesmrdí vyvráteným pivom. Krčma s honosným názvom Staničné minútky ŽLTÝ BALÓNIK ešte vysvietená svätí nedeľu. Zo staničného ampliónu sa medzi chrsss, prsss tlačí monotónne ranné zamyslenie sa, či dokonca kázeň, lebo ktosi kompetentný zabudol preladiť stanicu na nič nehovoriacu hudbu. Mladý kňaz s umelo nacvičeným pátosom nerušene chrsss, prsss rozjíma nad akýmsi putovaním.

  Do stávkovej kancelárie zalieza dlhovlasý chlap, kým jeho komplic ohrieva tvrdým chlastom zasmažené pivo.

  Dedko o paličke s bielym fľakom cez celý lakeť meria stanicu sem a tam. Motá sa tu už aspoň tak dlho ako ty. Chvíľu vonku, chvíľu vnútri.

  Dispečeri občas vylezú na WC a zalezú späť do svojej kancelárie.

  Pani pri záchodoch štrikuje.

  A nikto nemá najmenší záujem o to, čo robí.

  A nikto nemá najmenší záujem o teba. Ešte raz prebehni očami po repertoári postavičiek stanice... Radšej si sadni, máš celý deň...

  ... mohla si ho mať pre seba.. Prípadný obed u svokry tiež nie je na zahodenie . Laxné rozhovory, optimálna modulácia  hlasu pri hodnotení nehodnej švagrinej a hlavne žiadne riady, spokojne napapkaný zákonitý chrapkajúci v tielku na gauči, kde strávil celé detstvo s komisárom Rexom a  ako bonus v pokrkvanom alobale večera...a celé poobedie ...

   ...chceš venovať priateľke v hodinu cesty vzdialených kúpeľoch. Bývalá profesionálna volejbalistka si tam každoročne užíva slobody s partiami krívajúcich, ohnutých „skolioznikov“, pochrámaných autohaváriami, či obdobne ako ona, športom opotrebovaných indivíduí, ktorým iba známi z poisťovní veria, že sú nadosmrti poznačení svojou tragédiou, keď im uhrádzajú horibilné sumy za liečenie rok čo rok. Týždne nočných jázd, biliardov a zastrčených kasín, úteky pred personálom liečebných domov a ranné chrápanie na povinných procedúrach. Ponuky na zahnutie. Pozvania na zahnutie. Zahnutia. Ubolené nedeľné prechádzky o barliach s rodinnými príslušníkmi, pridané sťažnosti na diéty umelecky dohrané strhanými tvárami. A krúžky starých korytnačiek a starcov bez chmelu, čo závidia, ohovárajú a žalujú... Tancovačky v „jame“ pri plechovej kúpeľnej kapele, masáže od čokoládou popodplácaných rehabilitačných sestier. A krásne oči malého pešiaka zo strážnej slúžby pri vchode.  Sľubila, že aj tebe sa dačo utrie. Čo takto masáž ...

...“Zmeškala si ?!“ prekliesni sa k tebe rozospatý hlas zákonitého, kým jeho ťažká ruka majetnícky obvíja tvoju hruď a noha zťažka pristáva na uzimených, škrabľavých, k jeho teplému telu prisatých nohách ako okova.

   „ Nie.“