Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte sejej poézia nebude pre náhodne okoloidúcich
02. 02. 2009
14
6
222
Autor
salomesr
počujem ťa nahú recitovať
svoje osobné guantanámo
so zatupenými hrotmi pŕs
farby odhodených bábik
očami z plexiskla
stojíš
a vlasy ti stekajú po vetre
do roky odriekaných veršov
ktoré si dusila pod jeho večne
trestajúcou papučou
letiacou vzduchom ako smradľavý drak
konečne počuješ padať
azbestový dážď a mosty
keď vystavuješ svoje telo a šeky
za všetky odtlačky jeho prstov
ktoré sa nedajú zmyť
až teraz sa usmievaš na mužov
ktorí robia krásne dcéry a praženice zo slnka
ty
ktorá nahá recituješ
svoje osobné guantanámo
sa už nepotopíš ani o milimeter hlbšie
do kryhy čo ťa unášala
pod hladinu
6 názorů
Konštantín
23. 02. 2009
neviem - citim osobnu bolest - a to je taka klasika - basen - tragedia - melancholia - nostalgia - depresia - srdcervúcosť atď... skoda ze tiez tak pisem