Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

jej poézia nebude pre náhodne okoloidúcich

02. 02. 2009
14
6
222
Autor
salomesr

"Žena sa musí napísať...(...). Tým, že bude písať, navráti sa k svojmu telu." Hélene Cixoux (uz tu raz bola pod uz zmazanym alternickom)

počujem ťa nahú recitovať

svoje osobné guantanámo

so zatupenými hrotmi pŕs

farby odhodených bábik

očami z plexiskla

stojíš

a vlasy ti stekajú po vetre

do roky odriekaných veršov

ktoré si dusila pod jeho večne

trestajúcou papučou

letiacou vzduchom ako smradľavý drak

 

konečne počuješ padať

azbestový dážď a mosty

keď vystavuješ svoje telo a šeky

za všetky odtlačky jeho prstov

ktoré sa nedajú zmyť

 

až teraz sa usmievaš na mužov

ktorí robia krásne dcéry a praženice zo slnka

ty

ktorá nahá recituješ

svoje osobné guantanámo

sa už nepotopíš ani o milimeter hlbšie

do kryhy čo ťa unášala

pod hladinu

 


6 názorů

salomesr
23. 02. 2009
Dát tip
melancholicky salomysticke je paradicka dik

trestajúca papuča letiaca vzduchom ako smrdiaci drak je skvele . v kontexte of course :) melancholicky salomysticke

zlyvkus
18. 02. 2009
Dát tip
hej

.dunaj.
02. 02. 2009
Dát tip
neviem - citim osobnu bolest - a to je taka klasika - basen - tragedia - melancholia - nostalgia - depresia - srdcervúcosť atď... skoda ze tiez tak pisem

Marys
02. 02. 2009
Dát tip
lubi.... hlavne ta pasaz vlasov stekajucich po vetre

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru