Aký je to pocit?

                                      Aký je to pocit?

Muž, idúci nevedno kam s hlavou sklonenou, má v sebe viac alkoholu než je potrebné. Je už po pol noci, čas však nevníma, ani okolie. Kráča a rozmýšľa nad svojim životom, zrazu akoby ho po prvýkrát zmohol intenzívnejší pocit viny. Akonáhle sa takáto myšlienka zjaví u muža, inheď ju zahasí, spáli ju a zabudne. Nič bolestivé,  je to len pár sekúnd. Alfa samec hľadá stratený pocit, neúspešne. Má zvláštny pocit v bruchu a úzko v krku, stále bdie nad týmto pocitom. Teraz sa rozhodol, definitívne skoncoval s myšlienkou, že hlad je vinníkom. Nemal silu ďalej rozmýšľať,  dočasne to teda zvalil na alkohol.

Dal si pauzu, sadol si na opustenú lavičku a pomaly zodvihol hlavu, snažil sa zaostriť, márne. Pred očami mal kolotoč. Chladný vietor ho prinútil opäť skloniť hlavu. O pár minút sa muž pokúsil zaostriť, trochu sa mu rozjasnilo. Vybral sa ďalej, ale už cielene k svojmu domu. Zrazu sa ho znova zmocnil ten zvláštny pocit. Bol už celkom zúfalý. Zistil, že za tým nie je ani alkohol. Myslel na jednu ženu. Bol zaľúbený, nešťastne. Bola to krásna žena, ktorá ho očarila svojim smiechom, humorom, pôvabom, sebavedomím, ale aj tajomnosťou. Femme fatale však čoskoro zmizla a mužovi zanechala po sebe len spomienky a účet v podniku. Zrazu začal uvažovať nad základnými otázkami:,, Som príťažlivý?“, ,, Bola to len hra, či dobrodružstvo?“ , ,,Je to za všetky tie ženy, ktoré sa stali obeťou?“, ,,Prišlo teraz na mňa?“

Muž vošiel do malej presklenej večierky neďaleko od jeho domu. Kúpil si 1l minerálky, zachránila ho, hotová spása. Nie však pred tým nemilosrdným pocitom. Bol čoraz silnejší a silnejší. Macho začal pátrať, čo sa s ním deje, či takéto pocity majú aj iní ľudia, bol už na dne. Začal rozmýšľať, či to nie je dáka kliatba, či sa všetky jeho obete nedohodli a nezaložili nejakú sektu, či nie je náhodou prvý, koho takýto pocit navštívil.

Oprel sa o múrik a zapálil si. Položil vedľa seba fľašu, zahľadel sa na ňu. Pripomenulo mu to opäť tú osudovú ženu, vždy pijávala takú minerálku. Nie perlivú, len jemne perlivú, aj ona pôsobila jemne. Videl ju už takmer všade.

Vedel, že ju nemôže súdiť, no súdil ju. Stalo sa to predsa jemu, veď keď to spravil on, svoje svedomie presvedčil, že to žena zle pochopila alebo určite naznačoval, že ide iba o sex a pár príjemných slov, nič viac. Ak to už Cassanova prehnal, napísal obeti, že ho to mrzí a že je idiot. To predsa vždy zaberá. Dosiahol, že žena mu už nič nevyčíta a teda predovšetkým to, že má od nej pokoj. Boli to nádherné ženy, inteligentné, s dávkou humoru, iskra bola silná, niečo tomu však chýbalo. Tejto žene nechýbalo nič.

Konečne odhalil nepoznaný pocit- pocit viny.

Ale prečo by mal mať on práve teraz pocit viny, keď teraz sa to stalo jemu? Aký egoizmus. Bol však inteligentný, dlho mu netrvalo a prišiel na to. Takto sa všetky tie ženy cítili? Ozaj mu ich začalo byť ľúto, nie však viac ako seba J.

Vstal a mieril k svojmu domu. Zrazu zbadal ako po ulici k nemu kráča akási žena. Bola ešte ďaleko, nevidel jej do tváre. Pohybovala sa ladne..

Keď bola už celkom blízko, poobzeral si ju. Snažil sa byť nenápadný. Padla mu do oka. Bola prekrásna, tiež niečo popila. Nevinne sa jej prihovoril: ,, To je ale vetrisko, nemali by ste sa prechádzať v noci sama.“

Žena sa ľahko pousmiala:,, Mám sa Vás báť?“ Dali sa do reči.

Po chvíli ju k sebe pozval. Žene bol veľmi sympatický, dlho ju prehovárať nemusel. Muž už nevnímal túto noc až tak bolestne. Na chvíľu si predsa len spomenul na ten pocit viny. Žiaden strach, veď vravím, že na chvíľu, kľudne by sme mohli narátať do tri. Jeden, dva, tri a dosť! Tento pocit sa opäť stal nepoznaným. J