KAPITOLA 2 U MNA NIECO JE

KAPITOLA 2

U MŇA NIEČO JE

Svetelný lúč, prenikajúci cez žalúzie,  mužovi pri prvom mihnutí oka takmer surovo vypichol oči. Zatvoril ich, požmolil a rozhliadol sa. Bolo to krásne ráno, pri ktorom sa nemusíte ponáhľať do práce, nedržíte v jednej ruke hrebeň a v druhej zubnú kefku a nebeháte hore- dole po byte, nemáte pocit, že ste niečo zabudli a  nemusíte stále upierať zrak na visiace hodinky v kuchyni, ktoré vás ešte viac znervózňujú. Toto ráno bolo také to príjemne sobotňajšie, bez stresu.

Zrazu muž zacítil závan jedla z kuchyne. Zo včerajšej noci si veľa nepamätal, vlastne si nepamätal vôbec nič. Postavil sa a na zemi pri posteli si všimol pohodenú podprsenku, bola to 75 B, akurát do ruky, pomyslel si a vôbec sa nepohoršoval nad tým z kade sa tu vzala. nesmelo namieril do kuchyne. Tam stála žena v jeho starom vyťahanom tričku s nápisom NO SEX, NO CHILD s holými nohami a dlhými vlasmi.

Žena sa s úsmevom pozrela na muža: „Dobré ráno, nič iné som v ladničke nenašla, môže byť praženica?“ Muž civel na ženu, mal okno, rozmýšľal z kade sa táto sexi víla s krásnymi ženskými nohami zjavila u ňho v kuchyni, samozrejme mu to nevadilo, naopak, cítil sa ako v raji. Nalial si čistú vodu, mal pocit akoby mal piesok v ústach, ktorý čoskoro vybuchne a nevinne si sadol za stôl.

„ Praženica je super.“ Odpovedal a zízal na ženu ako zmyslov zbavený.

„Spravila som aj kávu, s mliekom či bez?“

„S a poprosím dve lyžičky cukru.“

Muž si sadol a hypnotizujúco hľadel na ženu, snažil si vybaviť minulú noc. Žena položila dva horúce taniere a prisadla si. Sladko mu zaželala dobrú chuť , potom prišla na stôl káva a nastalo ticho. Nepríjemné ticho, také to, keď ľudia nevedia, čo povedať a to len preto, že to čo by síce aj povedať chceli, buď nemôžu, buď sú nesmelí alebo sa jednoducho boja reakcie toho druhého. Tak sú radšej priblblo ticho a nedokážu zo seba dostať ani hlásku. Žena vyzerala, že jej ticho až tak neprekáža, akoby si ho celkom vychutnávala.

Po chvíli muž predsa len  nabral dúšok odvahy a spýtal sa: „ Je mi to strašne trápne, ale mohli by ste mi trochu priblížiť včerajšiu noc?“ Nebolo mu to trápne, chcel len vedieť, či bol alebo nebol sex. Ak bol, nepohrdol by ani ranným sexom. Ak nebol, bol by zdvorilejším a pozval by ju večer do kina alebo na večeru, potom by ju prehovoril na jeden pohár vína u ňho a nakoniec by ju pretiahol tak, či tak.

Žena vyzerala vyrovnane a sebavedomo, odpovedala len: „ Bol sex a celkom dobrý.“

Skoro mu zabehlo, nečakal takú priamu odpoveď. Snažil sa zamaskovať úsmev a tak s jemným úškrnom len dodal: „ Fúúúha.“

Zahľadela sa trochu vážnejšie a povedala si, že keď už spolu prežili noc, začne mu drzo tykať, keďže vyzeral ako po nejakom traumatizujúcom šoku a nenavrhol to sám: „ Nepamätáš si nič? Stretli sme sa pred domom a spýtal si sa ma, či nemám chuť na víno, ku ktorému sme sa ani mimochodom nedostali,sama sa na tom z chuti zasmiala. Rozmýšľal, či jej navrhne, či si to nejdú rozdať  teraz hneď  trebárs aj tu, trebárs aj v takejto polohe, ale žena ho predbehla s tým, že rada by si to zopakovala hoci aj hneď, ale ponáhľa sa domov, lebo sa chystá večer na oslavu a musí sa po včerajšej noci znormalizovať. Bol nasratý, jednak mu nevyšiel plán s tým poďme na to baby alebo aspoň s tým zdvorilostným pozvaním do kina a na šukačku a jednak bol nasratý sám na seba, pretože si z toho celkom dobrého sexu pamätá tak akurát prd.

Odprevadil ju ku dverám a vypýtal si telefónne číslo. Nenamietala, vypýtala si na oplátku aj jeho a na rozlúčku ho pobozkala bokom na líco.