Písmák Československá literární komunita
Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.
Přidejte seObrnené viečka
02. 09. 2001
2
0
708
Autor
Marek_Mikuš
rozkvitneme si do sŕdc
(ako pulzujúce lúky-lúče kde každá rastlina bude kvapka svetla)
z kyslíku našich hanblivých hrdiel
zo zeme cítenia
ľudia a okamihy pršia a nevyberajú si čas ani miesto: sme gýčovité bahnité krajinky:
močiarne hroby tých čo sme zavraždili a potom
nechali žiť ako hologramy nenávisti
a tektonické pohyby strachu: dobodaní otvorenými Tanganikami
studňami na ktorých dne hrdo žiari štrk bolesti (pozrite! pozrite!)
a jaskyne tráum kde bez svetla len po teple hľadáme odpustenie
ale sebe a tebe
môžeme byť slneční bohovia
v prázdne sa nehlučne prevaľujúci
zo snov v ktorých píšeme básne
Mikušovu poéziu teba čítať na vaickrát, ale jedno mu nikto nikdy nezoberie - ten invenčný slovník a sakramentsky nezvyčajné obrazy!
ľudia a okamihy pršia - aj ty pršíš. Slovami!
T.