Kapitola Druhá

Kapitola druhá Text smsky znel: "Dievčatko, stane sa iba to, čo budeš ty sama chcieť." Ta smska mi na chvíľku pripomenula Juraja, ktorý zo mňa spravil skutočnú ženu, milujúcu, oddanú hrdú a neskutočne milujúcu život v každej chvíli, no stále bol pre mňa jej autor neznámy. Ktosi mi raz povedal ze to mám v mojich veľkých očiach, a že to nemá nikto iný.Nevedela som, čo to je, ale vraj som to mala a zrejme to bolo aj dosť silné, čosi zo mňa vyžarovalo z vnútra, bolo to čosi zvláštne, čosi neopísateľné, takých ľudí vraj stretnete iba raz za život. Zamilovala som sa, tak bezhlavo, neštastne, úžasne, oddane ako sa môžu zaľúbiť iba muži, nepremýšľajúc o zajtrajšku, či prežije láska do rána alebo tak ako typickí muži, ktorí nerozmýšľajú toľko ako ženy, túžiace neustále po romantickej no často neuskutočniteľnej láske. Vedela som to, že nemôžem mať úplne dokonalú lásku, akú som si vysnívala a nemienila som s tým ani s tým strácať čas a obviňovať nejakých svojích nápadníkov a krátke lásky o tom, že ma nedokázali spraviť šťastnou. Iba ja sama som sa mohla urobiť šťastnou.;Nikto iný ťa neurobí šťastnou, iba ty sama to musíš dokázať;, vravela často milovaná babička ktorá mi vždy rozumela lepšie ako vlastná matka. Smska ma šokovala, zistila som totiž, že bola od Ondreja, sukničkára, do ktorého som sa pomaly, ale isto zamilúvala. Ozval sa mi po mesiaci odkedy sme sa spoznali. Nechcem mu podľahnúť, ale cítim, že je to silnejšie ,a že to nedokážem zmeniť. Túžim po ňom, nenávidím sa za svoje sny, lebo dopadnem ako každá, keď mu podľahnem. Som staršia, skúsenejšia, reálna, hoci moje nároky čo sa týkali mužov sa veľmi nezmenili. Stále som naivná v podstate vo všetkom.;Si strašne krásna dievčatko,; povedal Ondrej a žmurkal na mňa typickým lacným spôsobom klubového zvodcu , ktorý by odradil asi každého triezveho človeka. ; A ty si strašne opitý,; vracala som mu kruto smeč. V tej chvíli sa odzbrojujúco zasmial a objal ma. Šokovalo ma to. ;Ondrej prosím ťa, neobchytkávaj ma; ,vravela som naliehavo, keď si položil ruku na moje stehná. ;Aďka, nebuď taká prísna;, pridala sa jemne podgurážená kamoška Laura. ;Neboj sa ho, veď on ti nič nespraví.; ;Stane sa iba to, čo budeš chciet, moje;.;Ondrej, ty si nežiješ v realite však?; ;Povedala som, že nechcem od teba nič.; ;Ja často nežijem v realite dievčatko, realita je príliš nudná.; Vtom si vzal moju ruku a pobozkal mi ju. Nečakala som to. Zdal sa mi to na chvíľu milý skutok. Zatváril sa natoľko vážne, že som sa zľakla. ;Máš pokožku hebkú ako dieťa;, utrúsil po chvíli ďalšiu kravinu. Už ma to prestávalo baviť. Bola som príliš triezva. Nechápala som ako môže baliť ženy na také kraviny a lacné šablóny. Prečo ja musm mať takú smolu? V ten deň som nemohla piť alkohol, ako vždy ma chytila migréna v nepravý čas. ;Mám na vás chuť dievčatá moje, nejdeme do trojky? ;, smial sa bláznivý sukničkár. V tej chvíli som odišla vyvetrať si hlavu. Preboha, pomyslela som si v duchu, chcela by som vedieť, čo ho v živote tak zranilo, že jediné, čo mu k životu stačí, je sex na jednu noc. Každý, kto si aspoň trochu váži seba a svoju existenciu, túži po láske. Tento človek však k nim už rozhodne nepatril. ;Vlasy ti voňajú ako kvety z lesnej lúky.;, vravel keď som sa vrátila a očividne sa mu páčilo, že ho odmietam. Ale ja som sa nedala zbaliť. Nemohla som dopusťiť aby som sa stala čiarkou v jeho natrieskanom diári predčasne dobytých prsnatých nafúkaných princezničiek. ;Zvádzanie je ako hra;, povedal jej René, kamarát z detstva v časoch, keď s ním spávala. ;Keď muži predčasne vyhrajú, netešia sa z výhry a hra stráca zmysel a opodstatnenie.; ;Ondrej, ženy, nie sú tovar, ktorý, si môžeš zbaliť v mäsiarni, doma rozbaliť a prísť na to, že to vlastne ani nie je to, čo sme očakávali.; Na toto už nevedel odpovedať.;Šach Mat Ondrejko;, povedala som mu víťazoslávne do tváre. Na dnes som vyhrala ja, ale v kú tiku duše som vedela, že som sa napriek všetkým nezmyslom riadne namotala. Na jeho zvláštnu charizmu, zelené oči a prekrásny hlboký hlas. Nuž, kto by to povedal, že zase podľahnem tridsiatnikovi. Nechcela som ho ani úplne odradiť, vo svojej podstate sa mi ale hnusil. Zbabelý rozvedený sukničkár, žijúci rýchlymi vzťahmi. Strašne ma priťahoval. Strácala som odvahu a trpezlivosť, no vedela som, že nemôžem podľahnúť Ondrejovi. Aj za cenu straty záujmu o moju osobu som mala v pláne navždy zostať pre neho iba nedostupná charizmatická bábika nepoškvrnená skupinovým sexom, o ktorej si myslí, že je na hranie, ale až príliš neskoro pochopí, že to mladučké dievča sa ho vlastne len veľmi bojí. A túži po láske. Úžasnej, nepokoriteľnej. Láske až za hrob. Jedinému artefaktu minulej doby. Evolúcii pred stvorením sveta. .