Aj medzery medzi dlažbou sú vystlaté kamením

Si ako prechod na ceste

posiatej mramorovými spomienkami.

Tvoje jazyky ma pohltili

ako medúza.

Plávam s trnkovým úsmevom.

Medzi zubami drvím

sklenené zimomriavky,

jazyk rozťatý

ako z trikrát prenitovaných dverí.

V podrážkach nánosy kričiacich ostrohranov

a kráčaš po mojej hrudi.

Pri tebe chce byť každý

Ježišom,

ale voskové fľaky

nech zoškrabúvajú iným.