Kalendár s 366 rozprávkami

Stražca pokladov

Zrazu z ničoho nič sa ozvala strašná rana s knižnice. Z najvyššej police padla roprávková kniha a otvrila sa na rozprávke Strážca pokladov. Babka , prečítaš nám rozprávku , ktorá sa otvorila , keď padla kniha s police , kričali deti jedno cez druhé. Jasné , odpovedala babka a dodala len čo upletiem ten riadok na Barborkinom svetríku. Barborka bola je najmladšia vnučka. A veěmi rada sa s babičkou húpala v kresle v ktorom plietla , ale oveěa častejšie čítala alebo rozprávala rozprávky. Babka doplietla riadok a začala čítať

Kde bolo , tam bolo za vysokými horami aj úzkymi dolinami a jedným potokom býval v v malej chalúpke na okraji lesa starý mních. Ten chodieval každý deň do lesa nazbierať si lesné plody. Až jedného dňa objavil strom , ktorý vydával vôňu akú do vtedy nikto nevídal a neslýchal a nadchla aj tohto staručkého mnícha. Jeho opát mu raz rozprával príbeh o tom strome , ale on si myslel , že si ho iba vymyslel a nie to , že by to mohla byť skutočnosť .Každý deň sa vracal k tomu stromu , aby sa pokochal v jeho nádhere. On mal doma tiež poklad nevídaný maličkú truhličku kde boli tajomstvá , ktoré nikto nevedel. Jedného jesenného dňa , keď sa opäť vybral do lesa na lesné plody ho zastihla nečakaná búrka tak sa bež schovať pod vetvy toho stromu  a v tom zbadal v kmeni dieru po údere bleskom. Tak sa do nej skryl a čakal kým sa opäť neukáže slnko. Z ničoho nič sa pred ním objavil malilinký človiečik – také malé chlapča. „Ahoooj , pozdravil sa , čo tu robíš ? “, ale mních sa nezmohol na slovo a ostal sa dívať na chlapča až po chvíľke keď sa mu vrátila reč tak povedal ,, No ahoj !“ prišiel som sem zbierať lesné plody a zastihla ma búrka , tak som sa sem schoval. A ty si kto? Ja som Janko s dedinky pod lesom a stratil som sa ešte pred týždňom , keď som tu bol s otcom na hríboch. ,, A to ťa nikto nehľadá !“ Nie , zaznela smutná odpoveď a po chlapcových lícach sa začali kotúľať veľké slzy . ,, Ale prečo ?“ nedalo to starému mníchovi pokoj . ,, Lebo si so mnou nevedia dať rady !“ ozvalo sa s neďalekého krovia. A Ty si kto ? zaznela po čase otázka. Ja som mních..,, A čo robíš v lese ?“ Prišiel som si nazbierať lesné ovocie a porozprávať sa so svojim Otcom.! ,, A to je tvoj otec v tom strome kde si sa ukryl pred búrkou“. ,,Nie mojim otcom je Boh , lebo som mních.“ Aha. ozval sa Janko Nechcel by si prísť zajtra ráno ku mne na čaj. Dobre , ozvalo sa s krovia a kým sa stačil mních obzrieť bolo chlapča preč. Nuž čo pôjdem domov . Kým sa totiž zhováral s chlapcom tak sa vyjasnilo a krásne svietilo slnko a vysúšalo na okolí stopy po búrke. Cestou domov nazbieral raždia na to , aby si večer a v noci mohol zakúriť a ísť spať. Pri chalúpke ho však čakalo milé prekvapenie. Celkom blízko kôlničky sa črtala kopa naukladaného naštiepaného a privezeného dreva na zimu i na vyrezávanie píšťal ako hudobných nástrojov. Nestačil sa tomu diviť kde sa to všetko zobralo , keď on sám si nanosil ledva na dva dni a dve noci dreva. Vošiel do chalúpky , zajedol si a pobral sa spať. Ešte predtým však si v modlitbe spomenul na dobrodinca , ktorý mu to drevo doniesol i nachystal pri kôlničku. Na druhý deň ráno sa zobudí na veľký buchot na dvere svojej malej chalúpky.   ,, Buch buch buch  , ozýva sa búchanie malých pästičiek na dvere.“ Kto je tam , ozve sa rozospato mních s postele.“ Janko.!!! odpovie chlapča . Poď ďalej , dvere sú otvorené. Mních medzi tým postaví na starý sporák kanvicu na čaj , nachystá dve šálky , lyžičku na med a kúsok citrónu. Kým voda zovrie posadí sa do izby k chlapcovi a pýta sa : ,, Nevieš náhodou , kto mi nakálal dreva a naukladal ho ku kôlničke ?“ Viem , zaznie tichá odpoveď. ,, Kto teda ?“ ,,Nepoviem ti dokedy mi neukážeš čo skrývaš v truhličke pod posteľou .“ Najprv mu to vôbec nechcel prezradiť , doteraz to neurobil ani pre najlepšieho kamaráta a má ju odhaliť malému chlapčaťu . Nevedel čo urobiť! Začal sa teda po tichu modliť a pýtal sa Boha , čo On na to povie , lebo on sa nevedel rozhodnúť sám od seba. Namiesto odpovede si iba povzdychol , ale napokon sa opýtal že čo je najcennejšie pre neho... Pre mňa je najcennejšia láska k človeku a zvieratám , odpovedal Janko odvážne . Po tejto odpovedi sa mních usmial a rozhodol sa odhaliť obsah truhličky pred chlapcom. Zašiel do kuchyne zobral dve šálky s vriacim čajom dve kôrky chleba a skyvu masla a džbánik s medom do izby. Keď dojedli tak mních vykročil k posteli zohol sa vytiahol truhličku a pomaly ju otvoril. Bolo v nej niekoľko pokladov , ktoré chcel chlapcovi ukázať. I opýtal sa ho či ma rozprávať k tomu aj svoj príbeh. Chlapec prikývol.

Mních sa nenechal dlho prosiť a začal rozprávať :

Táto červená stuha do vlasov bola mojej 12. ročnej sestričky , ktorú mi ako svoju najobľúbenejšiu darovala , keď som sa v 19 rokoch stal novic. Vtedy som ešte nevedel , že do dvoch mesiacov pôjdem na jej pohreb. Zomrela na záhadnú chorobu , ktorá ju obrala postupne o všetky sily až nakoniec skonala.

S týmto červeným autíčkom som sa hrával ešte ako malý chlapec a dostal som ho od dedka , ktorého som mal vždy veľmi rád a do dnešného dňa mi chýba  , a tomu už je vyše 16 rokov čo zomrel.

Tieto ošúchané fotografie pochádzajú s doby , keď som ešte nebol na svete- je to svadobná fotografia mojich rodičov ,  z mojich a sestriných krstín - tu už som bol na svete . Obrázok , ktorý bol vložený medzi fotografie bol umelecký portrét mojich starých rodičov,

ktorých namaľoval na Karlovom moste v Prahe pouličný umelec.

Drevený krížik na krku mám od starej mamy ako pamiatku na môj vstup do kláštora. A posledným pokladom v tejto truhličke je Sväté Písmo aj s obrázkami aj venovaním môjho prvého opáta , keď som zložil večné sľuby.

Truhlička hoci stará a ošúchaná pripomínala všetko to čo prežíval počas života. Kým bol však zahladení v minulosti a duchom neprítomný , chlapča dopilo čaj a potichu odišlo.

Keď zbadal , že chlapča pri ňom nie je , rozhodol sa si ľahnúť späť do postele , o pár minút už tvrdo spal a sníval o chlapcovi , ktorému prezradil skoro 60 ročné tajomstvo schované v malej ošúchanej truhličke.....