Klišé

„O čom je život?“ pýta sa Fero Klišé cigaretky. „Postaviť dom, zasadiť strom a a splodiť syna?“

Slnko zapadá a na mori sa rozleje salva bežných farieb. Pán Klišé si odfúkne. Plachetnica. Romantika akoby vytrhnutá z ružových knižiek. Klišé!

„Zalez už ty potvora ohnivá!“ skríkne pán Klišé na slnko, ktoré snáď zapadá celý deň.

Zahasí cigaretku. Vráti sa do obývačky a zapne telku. Prepína kanály: reklama a reklama a nudná kriminálka a reklama a ešte nudnejšia telenovela a reklama a hudba a hudba „.. ááá FUTBAL!!!“

Slovensko – Brazília. Šiesta minúta! Vedieme 1:0! Fero Klišé si cez svoj hypermoderný ovládač zastaví program a odíde do kuchyne. Otvorí chladničku: odtučňujúce jogurty, saláma, šľahačka, citróny, bujóny, ééé... tramtadá! PIVO! S úškrnom na tvári ho otvorí, skočí na gauč a pustí športový kanál. Po dvadsiatich minútach bez gólu zaspí.

„Fero!“ skríkne Pani Klišé.

Pán Klišé vykríkne zo strašného sna,  v ktorom musí zachrániť celý slovenský futbalový tím pred strašnou hnedovlasou zubatou čarodejnicou, jazdiacou na metle:

„Choď preč ty - ty - ty hus!“

„Tak ja som podľa teba hus?!“ zavreští „zas si sa ožral jak hovado! Uhni z toho gauča! Teraz idem ja pozerať!“

„Nedám ti! Žiadneho hráča ti nepredám ty striga!“

PLESK!

Pán Klišé otvorí oči. Mykne ním: „Č - č - čo sa deje? Kto si?“

„Nerob sa! Dovolíš? Je posledná časť!“

„Jáj!“ znudene zamrmle. Ťažkopádne vstane z gauča a otvorí si ďalšie pivo. „Jak pijem, tak pijem, aj tak nie si krajšia.“ Odíde do spálne.

Pritúli sa k nemu. Fero Klišé sa zas zobudí:

„To sa nemôžem ani raz poriadne vyspať?“

Pani Klišé si povzdychne: „Ach, Fero, keby si bol aspoň taký romantik ako Javier Gonzales...“

Fero: „Keby som bol zamladi múdrejší...“ odpovie v polospánku.

Pani K: „No, Fero, to som si nezaslúžila! Som si mohla aj iných vybrať!“

Fero: „No hej, ale tí iní by museli aj teba chcieť!“ zamrmle a zachrápe.

Pani K: „A ja idem ku mame! Obed bude v trúbe!“ pridá herecký plač a otočí sa.

Fero: „Konečne. Dobrú noc!“ zaškerí sa a chrápe ďalej.

Fero Klišé je na víkend vždy bez Pani K a Pani K sa každý víkend sťažuje svojej matke, aký je ten jej Fero neromantik. Klišé!

V nedeľu večer príde Pani K domov. V telke nebeží futbal, Fero nepije pivo, ani nefajčí na terase, ani nehrá poker s kámošmi, ani nechrápe na gauči. Kuchyňa je poupratovaná, riady umyté, byt nesmrdí po cigaretách, pote ani vetroch ale jemnou vanilkovou vôňou. Na zemi sú porozkladané sviečky. Podobá sa to pristávacej dráhe pre bombardér.

Na terase sedí za prestretým stolom Fero.

„Ach, Ferko, to si všetko spravil pre mňa?“ Pani K vyčarí úsmev.

Fero sa zaškerí a frajersky mykne obočím.

„Ja som vedela, že sa umúdriš! Ja som to tušila! Ja som vedela, že si romantický chlap! Ja som vedela, že ma ľúbiš! Ach!“ vrhne sa na neho.

„A to ešte nevieš všetko!“ opäť frajersky mykne obočím.

Podrží jej stoličku a ona si sadne. Zatlieska a príde čašník.

„Ach, Ferko!“ Pani Klišé preachká celý večer: „Ach, Ferko sem, ach, Ferko, tam, ach, Ferko!“

Klišé!

Fero sa nakloní cez stôl. Pani Klišé sa tiež nakloní a očakáva romantickú francúzsku pusu.

„Vieš, čo som zistil, za tie roky nášho spolužitia? “

„Ach a čo také, Ferinko?“ nežne si povzdychne, pousmeje sa a prehrnie si prstami vlasy.

„Som gay!“