Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Ticho

10. 11. 2009
0
0
447

  Sledujem ťa. Sedím pár metrov od teba...nechcem ťa rušiť, keď pozeráš do neba. Na svet cez objektív pozeráš a mňa si nevšímaš. Počujem cvaknutie, vidím zábery. Zázračne chvíle našej dôvery...Zachytenie nevšedných chvíľ -mladučkých maturantiek ako mestských víl, prvé kroky našich synov, i objímajúcich sa tínedžerov...

 

Vietor na svojich krídlach mi tvoju vôňu po holení prináša, ako pierko ma k tebe unáša. Nebránim sa a zatváram oči až sa mi od blaženosti hlava točí, podlamujú kolená ... len trúbenie auta ma zo snívania preberá. Hľadám ťa okolo seba... a ty tu nie si...Láska, ...kde si teda???
Panikárim a bežím ulicami starého mesta a samej seba sa pýtam, prečo ma takto pán boh trestá. Prezrela som všetky naše chodníky a zákutia. Som zúfala, slzy sa mi čochvíľa vyrútia.
Nevidím ťa. Nemôžem ťa nájsť. Stratil si sa mi. Od plaču sa začínam triasť. Bola som na teba zlá a toto mám na odplatu. Túlať sa sama ulicami mesta zahaľujúceho sa do nočného šatu...
Nešťastná ti volám a ty nedvíhaš, a ja chcem tak strašne počuť tvoj hlas...
Do kelu! Tak  kde si?? Volám stále, znova a zas... Nedvíhaš, neodpovedáš...

Ráno, keď som vystupovala z vlaku, videla som tvoj chrbát a kus vaku..
Za tebou hneď bežať som chcela, no nemohla som sa pohnúť, ako by som skamenela. Aspoň na teba zavolať chcem....nechápem, no nevládzem.
A zrazu vedľa mňa cupitáš, na nič sa nepýtaš. Kráčame vedno spolu, ale aj tak si ticho. Čo už, tak mám smolu. Bez slova a dotyku pred prácou ma nechávaš stáť ako motyku. Odišiel si a ani ma nepozdravil, ani pohľadom  si o mňa nezavadil. Nechal si ma tam tak stáť, začínam sa báť.
Odišiel si odo mňa bez slova preč, akoby si nemal jazyk alebo stratil reč.
A ja po nociach  snívam o  tvojom objatí a bojím sa, že naša láska sa vytratí.
Vkrádal sa do mňa pocit nepríjemný, keď som pocítila dotyk jemný...
A v tom nastala strašná tma a bola som taká bezbranná, odnášaná do neznáma...Myslela som, že som v tuneli a tak som čakala , že sa anjel alebo kto vynorí. Žiadny anjel, žiadne svetlo...hm jasné- peklo... Ani peklo sa však nekonalo, nechápem čo sa teda stalo.

Obklopuje ma zvláštny jas a ja z diaľky počujem tvoj hlas. „Láska, žiješ, či zomieraš?“

Pri Dunaji na lavičke sedíš v čiernom šate, dokonca je to sako a elegantné gate. V lone kytica z ruží leží, čas zastal, už nám viac nebeží. Neplač, vidieť ťa plakať ma bolí strašne. Sľubujem, ozvem sa, budem ti posielať z neba básne.. Tak spomínaj na mňa s úsmevom a ja budem tvojim strážnym  anjelom. Milovať a ochraňovať ťa budem navždy a teraz to vieš nielen ty ale každý...

 


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru