Prebudzanie

Criepky stastia zbieras do nose,

A slza  lutostivo steka po nose,

Criepky smutku schovas  si do dlane.

chces zit naplno,  nikdy uz na hrane,

Zapästie zaplavi krv horuca

A ty stojis nemohuca

Na odraz strhanej stareny

Civis do zrkadla v kupelni

Nemas chuti ani nalady

Zburat trpskoti zabrany

 A do svojej duse vpustit  trochu prievanu...

Raz zobudis sa pokorna

A atmosfera komorna

Pohladi ta po dusi

Pookrajes trosicku,

Schovas ciernu maslicku,

Obcas sa i objavi

Nezny usmev na tvari

Topanky zivota obujes

A na smutok s puskou polujes.

Ked horky krc konecne polavi,

ked  stastie telo zaplavi.

Ako vtacik zarana

Veselo  kridlami zamava

Nasuchori perie popolave

Ignorujuc konare polamane

Veselo si cupita

Nozickami klopita

Zobacikom dopka

A to je koniec smutku. Bodka.