Občas sa cítim tak sama

Občas sa cítim tak sama,

nehodná šťastia, lásky ba ani poľutovania,

Neviem kam vykročiť mám,

bojím sa odkryť diabla, čo v sebe ukrývam.

Neviem, čo chcem v tej chvíli slabej,

nechcem zapáliť plamienok vášne sviečky chladnej.

 

Občas sa dusím v húfoch ľudí,

a cítim, že ma ich strach dusí a studí.

Cítim ich plač, ich strach, ich bôľ

vstrebávam všetok ten ľudský hnoj.

 

Som sama v miestnosti s tisíckami,

nechcem sa zapodievať ich falošnými hrami.

Som šťastná, keď schovaná pred svetom hlavu skloním.

Som šťastná, keď veľké plány pre seba tvorím.

 

Som sama i ty sa cítiš sám.

Studeným cencúľom sa tvojej kamennej duše dotýkam.

Nemusíš sa báť, že tvoje ohne v srdci zapálim,

či ostne duše odstránim.

 

Nenechám ťa sťať sa ľudským tvorom,

ani keď zahalíš  údy  krojom,

Nebuď ľudský, nebuď sebou sám.

Ja som diabol a s tvojím životom sa len hrám.

 

 

 

 

 

Občas sa cítim tak sama,

šťastná a milovaná.

Kvety posiali moje údy,

zo srdca mi sála teplo ako z elektrickej rúry.

 

Nepotrebujem obdiv tisícok,

ani diamantov kopec a periel kolísok.

Nemusím byť obalená v normálnom obale.

Veď občas i pozitívne emócie mám na sklade.

 

Som bosorka a vidím, čo  necítia ostatný,

strach, lásku.. a všetky tie rozprávky.

Verím na šťastné konce a happyendy.

Život je práve teraz, nie zajtra, včera. Ver mi.

 

Nenechám ťa stať sa ľudským tvorom,

zahaliť tvoje telo moderným krojom.

Nenechám ťa  klásť masku na tvár.

Pre peniaze obetovať nielen dušu, presvedčenie a mrav.

Si tým, kým si sa narodil.

Si tým, akým ťa boh stvoril.

Nebuď tým populárnym bez-tvarím klonom,

radšej buď šedým ľúbezným slonom.

 

Občas sa cítim tak sama, aj ty si sám.

Neboj, v mysli pri tebe zostávam.

 

 

 

 

---