Hnusná zloba - dnešná doba

Smiechom sa zobúdzam i ukladám sa spať
Slzami kropím koberce kvetín a chcem zutekať
Necítim strach ani hrdosť neustále,
odmietam hľadieť na známe tváre.

Chcem sa na život hrať,
vidieť, cítiť, len tak sa vecí dotýkať.
Po nerovnom povrchu štrkových ciest,
plnú nošu starostí niesť.

Odmietaš pomoc ochotných rúk,
radšej oddávaš sa do bolestných múk.
Opichávaš ihlami svoje bezcenné telo,
a navrávaš si ako sa máš fantasticky a skvelo.

Zničený metabolizmus nechávaš hniť,
nechápeš spojitosť, nechápeš niť.
Bez rozumu a pamäti ukladáš sa spať,
bolesť pominie, necháš ju odplávať.

Srdce bolí, puká v žiali,
dílerov umelý chrup do diaľok žiari.
TY donchuan slnečných nocí a mesačných dní,
odchádzaš. Fajn! tak si tam zhni!

Nestojíš o záchranu, nestojíš o pomoc.
Chceš vraj žit, mať peniaze, slávu a moc.
Odmietaš láskavé dotyky, nežné slová,
odmietaš pozrieť pravde do očí! Ty duša chorá!

Oči nepríčetné hľadia do neznáma,
nie som ti rodina, ani známa.
Bojujem o život tvoj veľavravne
starám sa o teba skutočne, neodplatne.

Záchranu poskytnúť ti dobrovoľne chcem.
Pomáhať ti budem, to jediné viem.
Takto to má byť.
Nenechám ťa umrieť, za živa zhniť.

Neplač. Je to len prelud. Nenariekaj.
Radšej sa uprav, trošku poobliekaj.
Ja nie som anjelom, ani ty nie si mních,
nie som tá dobrá a ty vinník.

Sme ľuďmi, čo na ceste prekážkou prešli.
Zdravie zničili, no nádeja lásku k blížnemu opäť našli.
Ťažká je tá dnešná doba,
hnevá ma, kvári...čierna hnusná zloba.

Spojme sa a zachráňme čo sa ešte dá,
ja budem vinník, diabol, anjel i matka príroda.
Poďme a vyrvime tie životy mladé,
čo podľahli nevedomky dnešnej skaze.