Koncert

Vraj bubny nesú sa v diaľke po doline,

Počula som. Nebola som tam. A ani v Zlíne.

Akordeón pyšne kričí v Národnom parku,

vraj frajerku má tuto kúsok - v jarku.

Piano v hanbe neostalo,

notový papier nadšene počmáralo.

A opodiaľ, v tej psačej búde,

lesný roh znudene si hundrie.

Vraj na čo chodiť v diaľky pre tónov pár,

keď ľaľa - tu sa koncert odohral.

Svorne nástroje naladili si výšky, basy

dudy nafúkli sa do krásy.

Gitara natiahla nové struny,

husle skúmali odkiaľ vietor prúdi.

Všetky nástroje začali hrať,

Slávik prestal trilkovať.

Líška na čistinku dokvitla,

vraj koncert pred tým nestihla.

Zajace, srny, jelene,

zastali na ceste, lúke i v krovine.

Zvieratká ani nedýchali,

keď nástroje úvodný prológ hrali.

Nedočkavé vrabce zaškriekali tónov pár,

a už ich nasrdený vietor kamsi odfúkal.

Po tomto nešťastnom incidente,

zachovali sa už všetci decentne.

Nikto nechcel rušiť slákov pár,

zničiť koncert, čo sa tu rozihral.

Decibely, tóny, noty,

bez obmedzení, žiadne kvóty.

Bubon nestačil sa čudovať,

ako krásne všetci spolu môžu vyhrávať.

Tak si svorne hrali od večera do rána.

Taký to bol koncert. Ešte teraz sa o ňom povráva.