iba kúsok

Iba kúsok  tvojho sveta.

Doteraz mi nechýbal, ale veci sa menia- život je zmena.

Aj takáto? Čo ak ju život nechce.

Snažila som sa ho na to opýtať, ale nereaguje.

Prečo by aj  mal? Vyžíva sa v tom, ak môže ľuďom ubližovať.

Nazývame to naším zničeným životom, no v skutočnosti sme zničení my a on si len veselo pospevuje okolo nás.

To ho neteší byť pekným? Veď aj on je len ...... skoro som napísala“ človek“, ale to on nie je- on je život.

Preto mu nemôžem pripisovať ľudské vlastnosti, možno iba jednu- ľudský život.

Pre mňa tak dôležitý- ten tvoj viac ako môj- a pritom by mohol byť ten istý.....ktovie, či by mohol.

Teraz je už všetko preč.

Pozerám sa na zapadajúce Slnko, na zapadajúcu lásku, ktorá vyzerala, že bude svietiť naveky- u mňa nezhasla a u teba, začala vôbec?

Myslela som si, že áno, no teraz iba smutne hľadím za obzor a snažím sa nájsť ten kúsok lásky, ktorý zahrial lúčmi moju tvár- snažím sa nájsť kúsok tvojho sveta, aby som doň mohla nazrieť, keď už doň nemôžem vstúpiť.