Písmák

Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Vinný

30. 11. 2009
0
2
1593
Autor
grrant

Taký menší príbeh čo mi už dlhšie vŕtal v hlave a nakoniec sa prehrýzol a dostal sa von. (ospravedlnte prosím chyby gramatické, zameriavajte sa na dej nie na y/i)

Vinný

 

Je okolo štrnástej hodiny keď sa v súdnej sieni, zídu opäť ľudia. Sudca z parochňou a v dôstojnom talári usadne a začne študovať záznamy. Porota odíde dozadu, poradiť sa. A uprostred toho ticha a napätia stojí George Dwayne. ,, Si vynný George, vynný,´´ šepká mu dôstojne oblečený pán zozadu. Ku Georgovy sa pritočí žena, staršia ale dobre oblečená: ,, Vynný, si vynný George. Nedožiješ sa zajtrajška to ti predpovedám.´´ A nakoniec sa ani plešatý pán po ľavici dôstojného pána neudržal: ,, Obeste ho, je vinný všetci to vieme, je vinný.´´ Celá súdna sieň sa na neho díva z pohľadom, áno je vinný. ,,Vinný, vinný, vinný...´´ ,,NEVINNÝ´´ Ozve sa z úst sudcu. Zriadenec dáva Georgovy dole putá a odprevádza ho ku východu. Pred východom už čakajú húfy novinárov. Potkýnajú sa o schody, strácajú zápisníky a v bleskaní fotoaparátov sa skoro ani nedá orientovať. ,, Súd vás uznal nevinným, aký je to pocit.´´ ,,Mysíte že chytia vraha vašich rodičov?´´, ,, Aký je to pocit vedieť, že ste mohly skončiť na šibenici.´´ George na tieto otázky odpovedal mlčaním. Pozrel na ulicu kde sa predhánali autá, a daľší novináry prebiehajú cez cestu, nahánajúci sa za senzáciou. ,, No tak, rozídťe sa, Neobťažujte pána Dwayna,´´ rozháňal dav policajt. A Keď už novináry stáli v bezpečnej vzdialenosti a George sa mohol konečne slobodne nadýchnuť, z tieňa pod stĺpom sa vynoril daľší novinár. Mal na sebe dlhý plášť, na hlave klobúk ktorý zakrýval jeho tvár a taktiež v ruke cigaretu. Prišiel ku Georgovy, pozrel mu do očí a položil len jedinú otázku: ,, Aký je to pocit vyvraždiť rodinu.´´ George sa na neho pozrel, nadvihol obočie a odpovedal stroho a jasne: ,,Súd sa musí rešpektovať.´´ Nato nechal novinára v pozadí a nasadol do pristaveného taxíku. Nechal sa však doviezť len o pár ulíc dalej, tu vystúpil a dalej pokračoval pešo. Práve išiel po moste, po jednom z mnohých mostov cez rieku. Dobehol ho ten dôstojne oblečený pán zo súdu. ,,George, tak ľahko z toho nevykĺzneš. Nemysli si, ak sú súdy slepé, ostatný ľudia nie. O pár dní skončíš z nožom v chrbteô. Uvidíme, uvidíme.´´ Predbehol ho a stratil sa v dave ľudí. George prechádzal cez tenké uličky veľkomesta až došiel na prechod. Autá jazdili sem a tam, krížom krážom cez ulice ako šialenci. George ich sledoval zo záujmom, sám auto nemal. Vedľa neho sa postaví oná žena zo súdu: ,, George, George. Tak užívaš si slobody? Okovy z rúk máš dole, ale čo okovy na duši? Čo okovy čo zviažu tvoje nohy keď ti ich podzazím a ty spadneš do križovatky, čo?´´ George ju ignoroval. ,,Môžeš ma ignorovať ako dlho chceš, George. Pravda sa ja tak ukáže. Nedožiješ zajtra, to som ti predpovedala a stále to tvrdím.´´ Prešla okolo neho cez križovatku. Na náprotivnom semafóre svietila zelená ale George tomu nevenoval pozornosť. Prechádzal práve okolo bozkávajúceho sa páru. Pozrel na nich, ale len kútikom oka a pokračoval dalej. V diaľke si všimol povedomú tvár, ale nevedel si spomenúť kto to je. Ale veď to bol predsa sudca vystupujúci z taxíku. ,,Dwayne. Užívajte si slobody, neblúďte tu ako nejaký zločinec. Celé mesto teraz vie že ste nevinný. Zajtra to rozhlásim všade. Nevyzeráte nadšený. Spoločnosť bude rada že ste slobodný a že bolo spravodlivosti učinené zadosť.´´ Pískajúc odchádza a Georgowy sa tvár roztiahla do úsmevu. Vystrel ruku a stopol si taxi. ,,Kam to bude šéfe.´´ než však stačil George niečo povedať do taxíka si sdol plešatý muž zo súdu. George sucho povedal: ,, Murder Lane. A chodťe pomaly, prosím.´´ Taxikár mlčky prikývol. ,, Dobrá voľba, George. Vrátiť sa na miesto činu.´´ George povzdychol. ,,Áno George. Na Murder Lane, 25 je tvoj dom, ak sa nemýlim. V dome je kuchyňa. V kuchyni na stole je položená dýka. A pod podlahou je posledné telo. Nieje tak George? Nieje tak? Nieje to tvoj strýko snáď? George. George.´´ George, poťuká taxikára a ten zastavý. Plešatý pán vystúpi. Taxík sa znova pohne. Dojdú až na Victim Sqare, 25. George vystúpi, zaplatí a ide smerom ku domu. Pred domom ho však znova čaká on. Novinár z pred súdu. ,, Znova sa vidíme, George Nevinný. Alebo mám hovoriť George čo má na rukách krv a je nevinný? Povec mi George, to ti rodina tak moc vadila? Tvoja matka a otec, George? Tvoj strýko?´´ George znova zdvyhol obočie a zadíval sa zvláštnym pohľadom na novinára. ,, George. Ty sa vraviaš do domu slobodný, slobodný ale v okovách. Zatiaľ sa rozídeme ale nie na dlho. Súd sa musí rešpektovať.´´ Novinár sa vytratí a George vojde do domu. Sadne si do kresla a v krbe zapáli oheň. Vedľa neho si prisunie stoličku opäť ten dôstojne odetý pán, tentokrát však v župane a z fajkou.,, Už je pokoj, však George. Žiadny súd, žiadne okovy, žiadne prekážky. Veď kto by podozrieval nevinného, však? A teraz keď máš kľud môžeš naplánovať daľšiu vraždu. Po uliciach sa potĺkajú davy ľudí. Čo tak spenažiť tento dom a kúpiť si auto a ním do davu naraziť?´´ George sa díva uprene do ohňa. Pohľadom vypadnutým a neprítomným. ,,Čo cítiš George,´´ ozve sa zozadu žena zo súdu,, snáď nič? Niesú to koláče čo piekla tvoje mama? Čo keby si sakočil pozrieť do kuchyne.´´ George sa zamračí a pomaly vstane. Ide sa pozrieť do kuchyňe. Na zemi je ešte stále vydieť policaná krieda a zaschnuté fliakance krvy. ,,Súd sa dobre rešpektuje však? George, aspoň sa staraj o poriadok. Tú krv si dôkladne neočistil.´´ dôstojný muž vojde a zasmeje sa. George sa zohne a začne umývať krv a zbytok policajnej kriedy. ,,Je to krásny pohľad na teba ako sa tu sklánaš. Ty ktorý bol vždy z hlavou v oblakoch. Ty ktorý mal nos vždy vyššie ako ostatný. Kde si skončil. Na zemi. Plazíš sa tu, sic slobodný ale ako v okovách. No tak postav sa.´´ George, nehovoriaci síce nič, počúvne doslova a postaví sa. ,, Radšej poď priložiť. Začína nám byť zima.´´ George nahádže pár polien do krbu, kutáčom rozhrabe pahrubu a muchom pár krát prifúkne. Vyšlahne plameň. Znova sa George zvalí do kresla. Zo zadu ku nemu hovorí žena zo súdu. ,, George. Je to krásne sa na teba pozerať. Si taký mučený a napriek tomu slobodný. Čo dokáže svedomie urobiť z človekom. Ale súd sa musí rešpektovať. Čo ten povie to platí. Si nevinný. Či nie? Neviem ti z určitosťou povedať. Ale vinný, nevinný, musíš niesť následky.´´ 6ena príde z dlhám kuchynským nožom a postavý sa za Georga. Ten sa nervózne zavrtí a sucho odpovie: Čo povie súd, to platí.´´ Žena sa sa zasmeje a natiahne sa z nožom. Muž z láskavám úsmevom povie,, Ale drahá. Nepokaz mu to. Nepokaz mu radosť zo slobody. Nechaj ho nech si pobieha po tom svojomk svete. Nech dýcha vzduch ako iný slobodný, nech je a pije vodu ako všetci ostatný. Nch si ju len užije. Jeho koniec však bude,´´ oblizne si pery, ,,sladký.´´ Obaja sa zasmejú. George zostal tupo hladieť pred seba a sedieť vo svojom kresle. Žena odíde na poschodie a muž sa ešte nahne ku Georgovy a pošepká mu: ,, Nezabúdaj, George. Sloboda je to najcennejšie v živote človeka. Okrem života samotného. Nech sa ti prisní niečo krásne.´´ Zamračí sa a odíde. George ostane tupo pozerať do ohňa. Slnko prerazí oblaky nad mestom a zasvieti do domu. Ožiari ohnisko v ktorom dávno vyhorelo palivo. George však stále sedí v kresle. Hľadí na zhasnutý oheň a nerobí nič. Vzadu v kuchyni je nejaký pohyb. Sú to pán a pani zo včera. Ona varí kávu a on číta noviny. ,,George poď si prisadnúť.´´ George vstane, ako na špagátoch, a posúva sa pomaly do kuchyne. Sadne si ku stolu kde pred neho žena položí kávu. ,, Moc si toho nenaspal však George. Napi sa kávy, tá ti spraví dobre.´´ Muž sa na neho pozrie a povie: ,, V novinách píšu že včera večer sa našla métvola mladej ženy, tu nedaľeko na Ancient Bldw. , Neviem niečo o tom George? Nebol si prítomný ako svedok? Ako vrah?´´ George sa ani nepohne len uchlipáva kávu. ,, No asi si moc unavený keď sa somnou nerozprávaš. No tak. Si vrah alebo nie.´´ George sa stále nehýbe. Muž sa postavý a oblečie si sako prehodené cez stoličku. ,, Miláčik, ponáhľam sa. Dohovor Georgovy nech sa konečne rozpovedá, je tu otupno,´´ pobozká ženu a odchádza. Žena začne rozprávať pomalým a strašne vliezavým tónom: ,, Tak George, čo keby si išiel na políciu a pekne sa priznal. No tak. Nechci aby to spravil niekto za teba. Ja napríklad. Čo? Riskuješ šibenicu? Kreslo? Zastrelenie? No pri tvojom mlčaní to tipujem na nejaký ústav. Doživotný pobyt v nejakom ústave. San Francisco? New York? Môžeš si vybrať. Lobotómiu ti spravia v...´´´nedopovie lebo George prevrhne šálku. Evidentne od zúrivosti ale tváry sa stále neutrálne. ,, Takže ma počuješ. Už som myslela že si aj hluchý George.´´ George sa zdvyhne a oblečie si plášť. ,, Idem užívať slobody,´´ sucho prednesie. Žena sa nazúri a vrhne tanier o zem. Zazvoní telefón. Žena sa ukľudní a zdvihne ho. ,, Volá spravodlivosť, nechceš ten hovor?´´ George sa ani neotočí a vyjde z dverí ktoré za sebou zabuchne. Vonku je nádherný deň. Deti pobiehajú po ulici, slnko svieti a vzduch je plný akejsi podozrivo príjemnej vône. George však vyzerá ako vystrihnutý z iného sveta. Čierny hrubý plášť, vysoké topánky a strapaté neupravené vlasy a fúzy. Ide tú istú trasu čo včera ale do opačného smeru, smerom k súdu. Cestou stretne sudcu ako si vykračuje neformálneoblečený v košeli a nohaviciach. ,, To máme krásny deň Dwayne, však? Včerajší súd vám dopadol dobre. Včera mi volal náčelník polície že stále pátrajú po tom vrahovy a že sa hlboko ospravedlňujú za vaše zatknutie. No a idete... kam, ak smiem vedieť.´´ George neodpovie, ale ukáže smerom k mostu. ,, Aha k Mestskému mostu. Odtial je krásny výhľad, hlavne teraz ráno. To ja idem do čistiarne po talár. Predstavte si, ani štát mi neprispieva na to aby som si ho mohol očistiť. A tá nespravodlivosť. Minue ma ...´´ George tomu nevenuje pozornosť. Len hľadí pred seba. V hlave sa mu stále ozýva: ,,Vinný, vinný, vinný.´´,,... no a tak som prišiel k tomuto.´´ Sudca ukazuje roztrhnutú bankovku. ,, No musíme sa rozdeliť. Prajem vám pekný deň Dwayne.´´ George pokračuje v ceste. Príde na most, úplne prázdny most a sadne si tvárov ku východu slnka. Zase, ako doma sa díva tupo pred seba. Trochu žmúri lebo mu slnko svieti priamo do tváre. ,,Hľadáš tu niečo konkrétne George? Daľšiu obeť? Premýšlaš nad ňou? Spravodlivosť je naozaj slepá. To si zapametaj George. Bude sa ti to v budúcnosti hodiť.´´ George vytočí hlavu a uvidí novinára zo včera. ,,Môžem si prisadnúť?´´ spíta sa novinár. George neodpovie ale pobúcha rukov na miesto vedľa seba. Novinár si sadne. ,,Tak včera o tej vražde. Nebol si to ty? To mladé dievča sa volalo Sarah. Sarah. Sarah. Nehovorí ti to niečo George? Meno tvojej dávnej lásky George? Ktorú si zabil? George? No tak. Nevieš nič? Nejaké informácie. O nej napríklad. Alebo len odpovec na otázku. Zabil si ju?´´ George otočí hlavu smerom ku novinárovy a sucho prednesie strohé: ,,... o tom rozhodne súd..´´ Zdvihne sa a ide naproti páru policajtov čo už prichádzajú z prevej strany mosta. Vraciame sa do súdnej siene, tej istej siene kde bol George už raz súdený. Sudca zostáva rovnaký. Za Georgom znova sedia pán a pani, ako minule. Pán mu hovorí:,, George, George. Dalšia vražda, dalšie kilá okov. Dostaň sa na slobodu. Ale čím viac budeš slobodnejší tím viac okov ponesieš. A trest je jediným kľúčom ku tímto okovám. Buď si istý že okovy ktoré ponesieš, budú stále tažšie a tažšie. A nakoniec ot nebudú len okovy. Tŕne sa ti budú zapichovať do chodidiel. Až sa to stane chcem byť pri tom.´´ Pani len zo zadu šepká. ,,Drahý nechaj ho tak. Nech sa chvýľu potí on.´´ Porota vojde a usadne na svoje miesta. ,, Porota sa zhodla na tom že obvinený George Dwayne je nevinný.´´ George sa netvári nijak. Po tej dobe od minulého súdu po tento súd, čo je už dobré tri týždne sa dosť zmenil. Jeho tvár nabrala trochu šedastého odtieňu, vlasy mu preriedli a fúzy sa naopak predĺžili. ,, Tak toto sme zvládli George. A bolo to také jasné. Mal ste zo Sarah spor o tie peniaze čo ste si spoločne ukladali. Všade boly vaše odtlačky, ale napriek tomu ste nevinný.´´ George nehovoril nič. Len si navliekol plášť a odišiel. Scéna spred súdu sa opeť opakovala. Dav novinárov mu pokladal nezmyselné otázky na ktoré dostávali jedinú odpoveď. Mlčanie. A opeť. Stál v tieni novinár z ktorým sa George už pár krát stretol. Tentokrát mu nepoložil otázku ale odpoveď: ,, Zabil si ju George.´´ George nespravil nič. Len mu odpovedal: ,, Spravodlivosť je slepá.´´ Nasadol do taxíku a odišiel. Nechal sa doviesť až ku domu pred ktorým však stáli policajné autá. Vošiel dnu a videl ako je v kuchyni dav ľudí. Z podlahy vyťahujú ešte nerozložené telo jeho strýka. Plešatý muž stojí obdaleč a ako si všimne Georga hneď na neho prehovorí: ,, To telo vyzerá parádne. Ešte ani nieje rozložené. Dá sa skvelo identifikovať. Nech ti nepríde zle. Si jediný žijúci príbuzdný. A jediný vrah. Takže nech ta tá tvár prenasleduje, keď do nej budeš hladieť. Ach, ten život. A Sarah ho mala pred sebou. Čo George? Zabudol si na Sarah? O nej všetci vedia. Všetci a zároveň nikto ak vieš ako to myslím.´´ George stále stál. Len mlčanlivo pozeral ako odnášajú telo. Pristúpil ku nemu policajný poručík. ,,George Dwayne. Vášho strýka zavraždili. Myslím že ste to boly vy. Všetko tomu naznačuje. Ale musí sa to vyšetriť. Ale zatiaľ vás budem musieť zatknúť.´´ George predpaží ruky aby mu ich mohly spútať. Po notoricky známej frázy o vypovedaní a používaní si nasadol do policajného auta. Opakuje sa história. Opeť súdna sieň. Sudca a porotcivia nastúpený. ,,Nevinný,´´ znie z úst predsedu poroty. Dav novinárov pred budovou a cesta taxíkom. Stereotyp? Možno. George sa dostane domov. Ide do kuchyne kde je ešte diera označená kriedou a páskou: Nevstupovať. George obíde pásku a zoberie nôž. Strčí si ho za opasok a ide do obývačky. Muž sedí v kresle a číta noviny.,, Zase voľný? Neprestáva Ťa to baviť? Čo tak zabiť sudcu. To by im snáď otvorilo oči. Čo tak zabiť sudcu priamo na súde. Na to by sa musela pozerať aj slepá spravodlivosť.´´ Žena: ,, Pravda drahý. Ale nekaz mu to. Keď sa mu tak darí. Ja som len zvedavá koho zabije najbližšie.´´ George vytiahne nôž a zdvihne ho dovýšky očí. Jeho zrak prejde po čepely ale nôž znova opatrne zasunie za opasok. Oblečie si hrubý kabát a vyjde von. Vonku je ešte krajšie počasie ako predchádzajúce dni. Na oblohe ani mraku, vzduch bol čistejší ako obvykle a fúkal slabý osviežujúci vetrík. Ale George sa stále nachádzal vo svete čiernejšiom a chladnejšom. Jeho šedá tvár a preriedené vlasy korešpondovali z jeho vypadnutým zrakom a vráskavým čelom. A zo zadu sa vynorí, z pokojnou tvárou, novinár. Svoju zrýchlenú chôdzu prispôsobý Georgovým krokom. ,,Užívaš si slobody George? Nieje to krásne nadýchnuť sa čerstvého vzduchu? No? Nad čím premýšlaš. Nad daľšou obeťou? Ale dúfaš že aj táto ti prejde, George. Však mám pravdu George. George. Vnímaš ma vôbec?´´ George sa na neho pozrie neprítomným pohľadom: ,,Ja všetko počujem.´´ Novinár sa zastaví ale George pokračuje v ceste. Zájde za roh. Náhle sa ozve výkrik a ľudia zpoza rohu utekajú. Novinár sa rozbehne. Za rohom vydí Georga zo zakrvaveným nožom v ruke nad telom policajta. ,, Zase George? Čo nieje to už nudné? Čo mám zajtra do novín napísať. Sériový vrah znova na slobode? Alebo Zem slobody pre všetkých. Áno George znova a znova okúšaj koláč slobody a kovaj si vlastné okovy.´´ George má na tváry slabý úsmev: ,,Sudca rozhodne o mojej vine či nevine. Do tej doby, zbohom.´´ Zatvorili sa za ním dvere policajného auta do ktorého ho vložili. ,,Nevinný.´´ znie fráza z úst poroty. George viac podobný kostre ako človeku stojí pred sudcom. Sudca si dáva dohromady papiere.,, Ste voľný Dwayne. Opustite súdne sieň a choďte užiť slobody. George sa nepohne. Len strnulo stojí. Naraz sa vrhne na ochrankára, zoberie mu pištol a zastrelí ho. Uvoľní ruku a pištol padne na zem. Jeho kolega kričí: ,,Na zem, NA ZEM!!´´ George je však ako hluchý. V ušiach mu len rezonuje:,, Spravodlivosť je slepá.´´ Zavrie oči. Otvorí ich a je znova v súdnej sieni. Zadíva sa na sochu spravodlivosti ako zo šatkou cez oči sleduje tento súd. Sudca si utrie čelo a díva sa do spisov. ,,Nevinný !´´ znie z úst poroty. ,,Spravodlivosť je slepá, je slepá. Ale ona precitne,´´ ozve sa zo zadu hlas dôstojného pána. George sa na neho zadíva a odchádza z budovy. Novináry ho už nevítajú. Na ulici už nieje skoro nikto. Je strašne horúco na to aby niekoho zaujímalo čo sa inde deje. George v čiernom plášti a už skoro plešatý ide dole ulicou. Vedľa neho bez slova kráčajú postavy ženy, muža, plešatého pána a novinára. Idú vedľa seba celým mestom. Až hlboko do noci kráčajú absolútne bez slova. A prídu až na mestský most. A tam sa zastavia. Všetci piati sa oprú o zábradlie. Vietor im fúka do tvárý, a zvuk rieky sa rozlieha po okolý. ,, Krásny večer, však.´´ povie dôstojný muž.´´ ,,Nádherný, drahý. Taký som už dlho nezažila. A Georgovy sa iste páči tiež.´´ George bez slova prelezie zábradlie a sadne si na neho. ,,Tak čo George. Chystáš sa to skončiť tu? A teraz? Okovy ťa tažia? Stiehnu ťa ku dnu rieky?´´ George nepovie nič. Dôstojný muž chytí Georga okolo ramien a povie mu: ,,Sprevodlivosť je slepá, chlapče. A sloboda ešte viac. Skočíš už konečne?´´ George otočí hlavu: ,,Tak soť ma už konečne, otec.´´ Zašuštenie látky letiacej vzduchom a náraz tažkého predmetu o hladinu vody. Bez výkriku, ticho do noci. Muž chytí ženu okolo ramien a spoločne odchádzajú. Novinár sa nahne cez zábradlie ale okrem čiernej tmy neuvidí nič. A starší plešatý pán sa nahne cez zábradlie a zavolá: ,, Ou revoir, chlapče. Nech ti trest dopraje skutočnú slobodu.´´ Z kabáta vyberie nožík na ktorého čepeli zostala zaschnutá krv. Hodí ho cez zábradlie do rieky. Nasledujúce ráno, za hustého dažda, vytiahnu policajti z vody mŕtve Georgovo telo. Na rukách a nohách má ťažké okovy a v chrbte zapichnutý nôž. ,, VRAAŽDAA!´´ kričí policajný dôstojník. Spravodlivosť je slepá? Áno, ale len dovtedy, dokým si z očí nestiahne rúšku slepoty a neprecitne.
Přečíst později Dílo do oblíbených Autor do oblíbených Další dílo autora Nechci Avíza
Seznam tipů Seznam oblíbených

2 názory

grrant
29. 01. 2012
Dát tip
No je to uz pár rokov odvtedy co som sem ten paskvil poslal, uvidím co sa dá robit, som na to prilis lenivý (Aj Oscar W. bol lenivý)
lemon5
27. 01. 2012
Dát tip
Je to nečitelné. Zkus odstavce.
Sdílení
Nahoru