Elwinova sága zväzok I. Elwyn

 ELWYN:

Mnoho zím už uplynulo, čo žil hrdina Elwyn, syn Aedwulfa, ktorý bol synom Adberwulfa, čo porazil v bitke pri Grenelwelde Instomnulta, syna Lofljovho, ktorý bol synom Lojfa, ktorý pojal za manželku Gwentudu, dcéru Grundewalda, v dome Njorlflovom, ktorý bol synom Oljofsona, ktorý bol zabitý Hjulfom z klanu Berfjolfov, na čele s kráľom Frungeldom, synom Jolfa od Njolských vôd, kde vyzdvihol meč Uljufa Veľkého, z domu Krojfljovho, ktorý bol synom Hanona, ktorý bol synom Lojolfa, ktorý bol synom Gurenjera, ktorý bol pod ľadovým vrcholom ubitý Lajfom, synom Jaelmajta, ktorý pojal Furgunduldu za manželku v dome Roljfovom, kde bol pánom Rolf od Potoka, syn Urumvulfa, ktorý bol

bratrancom kráľa kráľov Edwilna z klanu Burwulfovcov, na čele ktorého stál Grundwolf Veľký, rečený Strašný, syn Holdwolfa Strašného, rečeného Tučného, čo vládol v zemi Bartholda, ktorý bol synom Jolfa, ktorý bol synom Borfa, ktorý padol pri planine Sĺz pri Mesačnom jazere v bitke s Krojlfom, synom Troch vrchov menom Ojluf, Ojful a Ojfuj a vládli pevnou rukou v dome svojho otca Brendulfa, syna Kulfusa, syna Brumbusa, pokoriteľa Awenlolfa, ktorý bol kráľom Surljeje, zeme kráľa Bromwolfa, ktorý pojal za manželku Elwundru v dome Elwindrovom, pod slnkom Handrovovým z domu Lojflojho, kde vládol kráľ Ljolfj, syn Grandelwulfa, syn kráľa kráľov Modrondolfa, ktorý bol synom Hundrufa Aljfom umlátený na pomedzí Ljulských vôd. Meč Ondoljolfa hrmel v Elwynovej ruke. Chodil s ním po krajine a nepriateľom hlavy zrážal ním a postupne za sebou nechával mŕtvych lapkov a dediny dlho hodovali na jeho počesť. Sudy piva preliali na jeho počesť, mnoho husí a kačíc opekali, desiatky prasiat bolo upečených, zajacov uvarených. Stovky sudov rumu bolo prevrátených, mnoho kolies syra bolo zjedených. Tisíce kráv bučali mu na slávu, keď ich dedinčania jedli na jeho slávu. Mnoho zím sa ľudia radovali a hodovali na jeho počesť. Mnoho pecí pálilo, aby piekli chleby, ktoré sa zajedali hovädzím, pivné korbele mizli v útrobách dedinčanov, ktorí postupne spotrebuvávali lesy na ohne, na ktorých piekli mnoho prepelíc a bažantov. Plamene oblizovali samotnú Valhalu, keď piekli jelene na jeho počesť, sudy rozrážali a mnoho, mnoho nocí pod mesiacom hodovali. Elwyn, syn Aedwulfa, blúdil krajinou krutovládcu Rolfa Strašného. Len v kožiach balený, ku Njolským vodám vydal sa. Keď Elwyn blízko Njolských vôd bol, prepadli ho strážcovia temnoty, rečení Strašní, vycvičení v dome Lopfoljovom, prichádzajúci zo severných zemí za krajinou večného mrazu, kde vládne Gwelwald, syn Grundolfa, ktorý bol zvrhnutý Aaelwindom, ktorý mal syna Golwalda, ktorý hrdinsky bojoval proti Lulfovi pri Strnulom potoku na Sviežich planinách, pod tvárou Helmana, syna Borsonovho. I Borson, syn Jolfa Julkulksona viedol strážcov temnoty. Urastení muži, hrdo nosiaci svoje strašné meno na hrudiach. Elwyn sa nezľakol a strážcov temnoty pozabíjal, ako trofeje si vzal ich štíty, ktoré porozdával dedinčanom, ktorí hodovali dlhé roky na jeho počesť. Tisíce pínt piva preliali, husí pozabíjali a prasiat vyúdili, aby mohli hodovať do konca sveta a ďalej. Elwyn, syn Aedwulfa, išiel cez Ljolské vody, kde stretol draka Kulfujfa, nosiča dvoch perál Lulnov, synov Sarkala, premožiteľa Grúnov. Elwyn mu odrazil hlavu, vyrval srdce, vypitval vnútornosti, odsekol nohy a ruky, telo napchal kameňmi a zaťažil v jaskyni, hlavu zobral ako trofej a na kôl ju naraziť dal a dal napísať: „Tu leží drak Kulfujf, zabitý Elwynom, synom Aedwulfa.“ Na Elwynovu počesť lámali si nohy kone, ktoré uháňali do kráľovských miest s posolstvom a jedlom a pivom, ktorými sa mocní králi oblievali na počesť hrdinu Elwyna. Kráľ Daminwald dal hlavu z kolu dať dole a hlavu draka dotiahnuť do mesta a chválil sa ňou. Elwyn nebol škodoradostný a bol skromný ba, ale toto ho veru rozpálilo do biela. Bránu mesta úderom päste rozrazil, stráže omráčil, bachara umlátil a kráľa toho zabil, hlavu na kôl narazil a kráľovskú korunu sám na hlavu nejakému žobrákovi položil. Žobrák kráľom dobrým sa stal a na Elwynovu počesť tridsať dní a tridsať nocí hodovali. Tisíce kačíc ošklbali, tisíce pínt piva preliali svojimi hrdlami, unce pšenice do chleba upiekli. Po tridsiatich dňoch však Elwyn vyrazil. Na ďaleký sever, tam, kde sa sever stáva juhom a západ severom, tam, kde ľadoví obri boja sa ísť, tam, kde slnko naháňa mesiac a mesiac zase svieti za jasného dňa. Tam bojoval s ľadovým vojskom kráľa Ulmjolfa, ktorý mal armádu o desaťtisícich mužoch, ktorí bojovali v sedlách ľadových medveďov, ktorí sa bili hlava nehlava a rozdupali každého nepriateľa aj priateľa. Elwyn sa nezľakol a tisíc dní v severnom ponímaní bojoval, hlavy odrážal, mlátil, a ruky odsekával. Vnútornosti vytrhával a ako trofeje hlavy na kopije svojej družiny narážal a keď mal hlad, tak medvedie mäso jedol. Bojoval a posledný deň výpravy dorazil k ľadovému špicu. Tam zabil kráľa aj jeho ľadových synov. A odtiaľ odplával a dvesto dní blúdil krajinou. Vrátil sa do kráľovstva juhu, jeho domova. Jazva v tvári a brnenie špinavé. Bájne piesne na jeho počesť ľudia poskladali a báje oni na jeho počesť peli. Tak ako steny rozprávali o tom, ako Elwyn Veľký žil v náručí Nordy, ktorá pohľadná bola, vlasy zlatisté a tiež urastená, dcéry kráľa Danwalda, s ktorou sa deň predtým oženil. Na druhý deň však odišiel bojovať. A z tohto boja sa

nevrátil už, čo strávilo ho samo peklo. Lebo išiel bojovať do božskej vyhne tak hlboko pod Valhalou, že sám Thor by musel sto krát sto zím udierať kladivom, aby sa dostal na štvrť cesty. Tam vítali Elwyna démoni a duchovia jeho obetí. Urvali mu hlavu, telo na sto kúskov roztrhali a na kôl postupne narazili, len aby vystavili na obdiv porazeného neporaziteľného. Ako plynuli veky, Elwynovo rozrezané telo nehnilo, len na sile naberalo. A Elwynov duch došiel poznaniu i objavil slnečnú zbroj pri lese Viel.