Zázračné miesto

 

To miesto už dávno hľadala

v srdci, vo svete

no, jeho sa nepýtala

´´ Kdeže to miesto je?

   Kde je ukryté?´´

 

Nikdy sa nevzdáva

 

Namiesto otázok

len márne tápala,

tápala svetom

tápala temnotou

tápala hmlou

tápala nejasnosťami

čo ju obkľúčili...

 

Zabudla, že kruh sa časom vždy rozšíri...

zabudla na iné ako na to,

že vo svete je samé temné blato

 

Pomstiť sa musí,

Neukázať strach

keď jej tá pieseň

znie na perách

na perách zblednutých

jak lupene ruže bielej

jak zasnežené aleje

 

Pomyslieť na nehu, lásku a cnosť

... a temnoty je koniec

              Temnoty je dosť!

 

V mrazivom vetre stojí zahalená

čaká na neho

nech ju odvedie...

do svojho kráľovstva

Akého?

Predsa takého aké miluje...

A ono v ňom je

---