TY, V DIAĽKE

TY, V DIAĽKE

 

Pošlem ti posledný list,

nechýbal si mi nikdy viac.

Skryješ sa v adrese na obálke,

bozkávam meno tvojej ulice:

Vždy sa mi zdalo, že sny sú prítomnejšie,

ako skutočnosť.

Tvoja tvár - prosté rozlúštenie hieroglyfov,

vylieta nad starú mestskú poštu,

nad oblaky nad starou mestskou poštou,

Nad riedky opar smogu.

 

 Nebu sa z rozrušenia robia modriny,

je fialové a krehké,

 

kým sa môj list, ako balónik,

vnára nebu do

vrások smiechu po lietadlách.

 

Závidím mu tu dole pri zemi,

 ryhy túžob, od tých, čo sa cez ne približujú,

k tým, od ktorých boli ďaleko.

 

Tiež by som chcela v kútikoch očí

cítiť tvoj mäkký bozk

Tetovať mi takú ryhu.

 

A predsa,

potichu sa modlím,

nezraň tú predstavu vo mne!

Telo je živšie po tme,

Najkrajší si v diaľke,

Ako adresát...

 

KEĎ PRICHÁDZAŠ

 

Keď prichádzaš,

mätú ma vlastné slová

Nie som ničia

Nie som tvoja

Mám v tebe miesto?

.....

Mám v sebe únavu, čo si túži sadnúť

Mám vnútri oči, hlboko vsadené oči,

čo túžia po obraze, ktorému by mohli patriť.

Mám v nich zmysel pre zodpovednosť,

zodpovednosť za lásku.

 

Keď prichádzaš,

mätie ma všetko, čo s tým strácam...

Mám ťa v čiarach na dlani,

v tých, ktoré sa potia strachom,

zakaždýn, keď sme príliš blízko.

 

Len jedno si vtedy želám:

nech sa s tou slanou riekou

neodplaví odvaha

milovať ťa ešte viac jak včera.

 

---