Čo baby nedokážu / 3

Ako sme varili chladničkovú polievku

    Našej mame rastie brucho! Zistili sme to s Kubom ráno, keď cvičila päť Tibeťanov. Nič sme jej nepovedali, aby sa neurazila, ale my vieme dobre: to má preto, lebo si neustále vymýšľa rôzne zdravé jedlá. Chrumká všelijaké oriešky, na chlieb si dáva tofu /to je taký biely akože syr, ktorý nemá vôbec žiadnu chuť/ a pestuje si  ohavné klíčky, čo vyzerajú ako malé červíky. A potom že jej rastie brucho. Rozhodli sme sa Kubom, že jej navaríme poriadnej polievky, aby jej to brucho spľaslo. Vyčíhali sme, keď odišla k lekárovi. Ešte sme počkali, až babka s dedkom odídu na návštevu uja Tóna, a konečne sme zostali s Kubom sami.

– Ty vieš, ako sa varí polievka? – spýtal sa ma Kubo.

– Babka hovorí, že stačí hodiť do vody cibuľu a ešte nejaké drobnosti, – vravím Kubovi skúseným hlasom, lebo som starší.

– Aké drobnosti mala na mysli?

– Určite niečo z chladničky, – poúčam Kuba.

Otvárame chladničkové dvere a rozhliadame sa.

– Kečup! – zajasal Kubo.

– Horčica, – vykladám na stôl hnedý pohár.

– Mrkva! – vyskakuje Kubo.

Našli sme ešte cesnak, droždie, trochu kyslej smotany, bryndzu  a jedno vajce. Všetko sme dali variť do vody a čakali sme. Kubo to už nevydržal a polievku ochutnal. Netváril sa veľmi veselo.

– Ukáž, – odtískam Kuba a naberám si lyžicou aj ja z našej prvej polievky.

– Je to jasné! Chýba tomu soľ! – hovorím Kubovi a sypem do polievky lyžicu soli.

– Daj radšej dve, – radí mi Kubo.

Keď sa polievka ešte trošku povarila, vypli sme sporák a čakali na mamu. Onedlho sme počuli, ako odomyká.

– No čo, hladoši? Idem rýchlo variť!

Keď mama vošla do kuchyne, na stole už boli tri taniere a v mise naša prvá polievka. Mame sa tvár pretiahla od prekvapenia ako uhorka.

– A to je čo?

– Akože čo? Naša polievka! – vravím jej.

– Chladničková! – vyškiera sa Kubo.

– Aby si sa už raz poriadne najedla a spľaslo ti to brucho, – kývam hlavou presne tak ako zvykne kývať naša babka.

– Poďte sem, – šepká mama a pritíska si nás k sebe. – Budete mať sestričku...

Pozreli sme sa s Kubom na seba. Tak je to teda! Do nášho domu pribudne baba!

– No čo? Aj tak sme v presile, – povie zrazu Kubo a hrdo vychádzame z kuchyne.

Naša mama nás sklamala. Najprv že budete mať sestričku a potom taká zákernosť: našu chladničkovú polievku som videl u Alana v miske. Radšej som to Kubovi nepovedal.