dovidenia

Zúfalý výkrik, pokus o zmenu,

nočné bdenie strieda nudu každodennú.

Pocit viny, záblesk slobody,

ako ryba na suchu, prosím hoďte ma do vody.

Z väzenia rovno do žalára,

v nedohladne nádeje je žiara.

Iný a predsa rovnaký je každý deň,

márne sa snažim prekročit svoj vlastný tieň.

Vysvetlenie, snaha, zbabelosť,

neporozumenie, očakávaný útek, všetkého mám dosť.

Láska sa pýta lásky, či je ešte láska,

ľad porozumenia pod nimi neúprosne praská.

Nekonečné čakanie, dookola, do zbláznenia,

namiesto zbohom túžim dať týmto dňom aspoň dovidenia.