Minulosť je zbytočná a budúcnosť nikto nikdy nevidel

Odliepam sa z postele tak ľahko, akoby som tvrdil, že je to tá najľahšia vec na svete a vždy bola.

Ešte stále si pamätám tvoje iniciály a viem, čo kedy stlačiť, aby som sa mohol opäť učiť tupo pozerať na slová a fotky, čo sa ti tak absurdne podobajú a tvrdia, že si nikdy nechcela nič iné. A tiež, keď si osvojujem ďalšiu zmysluplnú zmiešaninu šiestich rôznych tónov, už za to neďakujem tvojmu tieňu. Vážená dáma v ružovej sukničke, ja už to všetko ovládam. Možno preto sa dnes tak veľmi nebojím zavrieť oči a presvedčiť sa, že sme si nikdy neboli vzdialenejší.

---