Čo baby nedokážu / 18

Už sme štyria

    Náš Kubo je urazený, lebo sa dozvedel, že som mušketier. Celý deň ma obchádzal, ako keby som bol tá najhoršia smeť. Potom to už nevydržal a povedal:

– Pýtal som sa dedka. Povedal, že mušketieri boli štyria.

     Tak toto mi Paľo Hruška nepovedal! Išiel som sa spýtať dedka. Bolo to vraj naozaj tak. Hneď som išiel za Hrušiakom a povedal som mu, že musíme byť štyria. Paľo o tom nechcel ani počuť, tak som ho dovliekol až pred nášho dedka, ktorý mu to chcel potvrdiť. Paľo sa však bránil a hádal sa, že mušketieri boli iba traja, ale nášmu dedkovi sa nedá ubrániť. Vytiahol hrubú knihu, otvoril ju kdesi v strede, ďobol prstom do jedného riadka a povedal Paľovi:

– Čítaj!

– Athos, Porthos, Aramis a d΄Artagnan...

– Vidíš? Boli štyria. A teraz si v háji zelenom!

Neviem, prečo mu to dedko povedal, lebo Paľo Hruška stál u nás na dvore.

– Kubo by mohol byť tým štvrtým. Je najmladší z vás. A d΄Artagnan bol tiež najmladší z mušketierov, – povedal dedko, významne sa na nás pozrel a zatvoril knihu o mušketieroch.

Paľo si to s naším dedkom nechcel rozhádzať. Povedal však, že nápad s mušketiermi bol jeho, a preto musí on osobne súhlasiť. Podal Kubovi ruku a povedal:

– Osobne súhlasím, aby si bol štvrtým mušketierom!

Kubo od dôležitosti očervenel a už sa na mňa nepozeral tak škaredo ako doteraz. Aj som rád, lebo polovica mušketierov sme my dvaja s Kubom a keď prehovoríme Ervína Machuliaka, môžeme Paľa Hrušku kedykoľvek prehlasovať, ak sa bude robiť dôležitý.