silencium

I.

možno že ešte niečo pre mňa

západ slnka

alebo niečo ešte viac nezmyselné

prinúti zmysly k činu

 

dedina pri levoči sa vráti o noc späť

a ja nebudem počuť kohúta

v susedovej záhrade

sa zotmí

 

čas venovaný deťom uplynul

sneh leží ľahostajne na všetkom

len láska sa mrví na posteli

kde si ležíš

 

prečo ten výkrik

keď slnko zmizlo za mnou?

ako vlak poháňaný parou

čo mi nepatrí

 

 

II.

viac ako ponáhľať sa

je vari zaspať

piecka si hudie do komína

a čas už nie je môj

 

pripomínam si leto

keď lúka za dedinou

ohlušená slnkom

priniesla spásu

 

lenže z vrchu to bolo iné

ovce kráčali napred

a za nimi

zostával iba pás

 

poľahla tráva

a celkom iné farby

tak ako na oblohe

zostali v mojom oku

 

 

III.

mala si dvadsať

a chĺpky na bradavkách

chceli sa láskať s rukou

čo ako sa len chvela

 

s kapucňou na vetrovke

vyzerala si ako chlapec

ktorý sa náhli schodmi

do ticha študovne

 

prosíme nerušiť

zavesili sme na dvere

a náhla hudba

zaľahla posteľ

 

čo viac

by som chcel od života

 

len ti to vrátiť

 

 

IV.

iron man znie vo mne

náhle akosi cudzo

na to si asi nezvyknem

čo potom tí ďalší?

 

ktorí sa nevyhli dobe

z ktorej ja odchádzam

ako pltník

už len dolu vodou

 

živá

chorálová hudba

nesie ma tam

odkiaľ som prišiel

 

 

 

tak už buď ticho!

túžba po živote

---