Slnečné dni

slnko svieti do údolia civilizovanosti

prebúdza tiene,

                            ktoré nám pripomínajú,

že kvet sa rozvinie a uschne

kvet hlboko v tebe ukrytý,

                                            je pascou pre motýle

ktoré lietajú príliš vysoko

                                            a ďaleko od súcna

bez pýchy a bez pretvárky

s trochou lži a strochou lásky

vášnivo a bojazlivo

vravia o ničom, čo sa v nich skrylo

TO, čo dlho prežíva

TO, čo tupo prežíva svoj omyl

TO, čo dokáže zabiť život

TO, čo zabíja aby skrylo

TO, čo vraví, že každý tam môže

a napriek TOMU sa druhých straní

TO, čo 

             s l e p o

                          s e b a

                                      s a m é

                                                   k l a me

TO tu už dlho neostane

v zajatí básní a v nich skrytej moci

v zajatí kúzla tajomnej noci

v zajatí sna  . . .  ktorý je jedinou pravdou

v tom otroctve sa človek cíti