Nádoba múz

Postavy: Antikanos (obchodník) Erenea (jeho žena) Ploximetes (ich syn) Saraxas (rečník) Daria (jeho dcéra, zamilovaná do Ploximetesa) Paridos (starý námorník) Múza (múza)

Dejstvo prvé:

Je krásne slnečné popoludnie na juhu Itálie. Vojenská posádka konečne opustila dedinu Faeres na brehu mora. Ľudia konečne, po dlhých dvoch mesiacoch, bez strachu vyšli pred domy z trochu ošarpanou fasádou a červenýmy strechamy. Malí pasáčik behal od domu k domu a vyháňal kozy na blízku lúku kde sa spokojne pásli. Včeli lietajú po kvetoch a Neptún zoslal mnoho rýb. Nič nemohol urobiť ľudí štastnejšími. Dej nášho príbehu sa začína v malom obchodíku Antikanosa, hrnčiara a kováča. Antikanos bol postarší muž, však stále mocný, z dôstojnou krátkou bradou a koženou zásterou ktorú nedával dole ani na noc. Mal jazvu na tváry po boji z jedným zlodejom ktorý pokúšal sa raz uchvátiť jeho majetok na jarmoku v Ríme. Celkovo bol však človek srdca dobrého a šlachetného. Každému bol ochotný pomôcť a zo srdca miloval svoju rodinu.

 

Antikanos: Kúpte ľudia. Kúpte. Mám tu nádoby na vína, amfory, hrnce, čokolvek chcete do domácnosti. Kúpte. Lacno pár sestercií. Kvalita za výhodnú cenu. Tiež ponúkam klince, a rôzne železné nástroje, kúpte.

(Okolo jeho obchodného pultu sa prechádza starý Saraxas, rečík ktorý mal kedysi najmocnejší hlas v senáte, jeho hlas nieje o nič slabší ani teraz keď už prekročil paťdesiatku. Je hladko oholený, má mnoho vlasov a dôstojnú tvár, vyzerá prísny ale inak je strašne pokojný a spokojný)

Saraxas: Jupiter buď pozdravený Antikanos.

Antikanos: Ave ctihodný Saraxas. Čo ta privádza do môjho skromného obchodu?

Saraxas: Priateľu, moja žena včera rozbila hrniec. Dosť ma to nahnevalo. Otrok to síce hneď poupratoval ale ja som na svoju ženu celú noc kričal že prečo sa naťahuje z tími starími nádobamy sama keď máme piatich otrokov z Galie. A to sú mocný otroci. Aalkelth jej mohol kľudne pomôcť. No ale aby som ti nekradol čas drahý Antikanos, potrebujem nový hrniec na olej. Alebo radšej dva, keď už som tu.

Antikanos: Z radosťou Saraxas. Pre teba všetko. Vyberaj ako dlho chceš, pozri tu mám sklad. Keď si vybereš tak mi povec...musím skočiť do dieľne.

(Saraxas chodí okolo nádob, nazerá do nich aké sú hlboké a zaťukaním skúma ich kvalitu. Zapáči sa mu pekný maľovaný hrniec z malými ušami. Chce ho nadvihnúť ale je moc tažký. Párkrát to skúsi ale ani s ním nepohne. Vtom zíde dole do obchodíku Erenea, žena Antikanosa. Bola to mladá krásna žena z havraními vlasmi zviazanými do uzla vzadu na hlave. Zdobila ich krásna tvarovaná ihlica. Jej špekry, napriek tomu že boli len zo železa, sa krásne vynímali na jej belostných prsiach ktoré zakrývala len ľahká tunika.)

Erenea: Ave Saraxas. Čo vás privádza do nášho skromného obchodu.

Saraxas: Zdravím ťa, Erenea.

Erenea: Nepočula som vykrikovať môjho muža, zľakla som sa že sa mu ničo stalo.

Saraxas: O toho sa neboj Erenea. Len odbehol po niečo do dielne a mne prikázal chvýľu postrážiť obchod.

Erenea: Vám? Ako to mohl praviť takému ctenému hosťovy ako ste vy. Dovoľte, ponúknem vás syrom ktorý dnes dorazil zo severu. Je ľahký a má výbornú chuť.

Saraxas: Je mi ľúto Erenea, nemôžem. Syr mi nerobí dobre z mojím starým bruchom. Ale dovolím sa spítať, nemáš pre mňa dúšok vína?

Erenea: Pre vás všetko ctihodný Saraxas.

(Odbehne do zadu, kam odišiel aj Antikanos. Zatiaľ sa pri pulte zastavý Paridos, starý námorník. Jeho tvár je zošuvérená vekom, je mu už požehnaných sedemdesiat rokov. Mnoho zažil a to sa v jeho tvári dosť odzrkadlilo. Sám nemá dom ale prespáva vo svojej zastrešenej lodi. Ľudia si na neho zvykli, zdravia ho a občas pohostia a on im na oplátku občas donesie úlovok.)

Paridos: Hej ty tam. Podaj mi ten džbán. Už je zaplatený. No nepočul si?

Saraxas: A tak pozdraviť pane?

Paridos: (Odpluje si) Ja ti dám taký pozdrav ty naničhodník. Okamžite mi podaj tú nádobu inak...

Saraxas: (Saraxas si pomyslel že za neurvalé správanie ho môže potrestať žartom)Podať vám tú nádobu? Myslíte, tú nádobu? Tú vám predať nemôžem.

Paridos: A prečo u Jupitera

Saraxas: Dnuka sa usídlila múza.

Paridos: (Dosť poverčivý začne hneď vyzvedať) Grécka múza?

Saraxas: Až z Atén.

Paridos: A pekná je? Má pekné... vy viete čo.

Saraxas: Má všetko čo má múza mať.

Paridos: Počkať, o múzach som počul. Sú to vraj riadne pobehlice, nikomu sa nedajú chytiť.

Saraxas: Ale vy ju predsa máte. Je v tejto nádobe, stačí len zaštupľovať vrch.

Paridos: (Začne si treť ruky) Stará Paridos bude mať múzu. Hahaha. Len pre seba. A už ju mám zaplatenú dopredu. Dajte mi tú nádobu.

Saraxas: Z radosťou priateľu, a nech vám tá múza neutečie.

Paridos: (Zoberie nádobu a do hrdla strčí handru zo zeme) A mám ťa múza, chachacha. Už ta nikto nezachráni ani Minerva, ani Venuša, žiadna z tvojich sestier. A si...ne.. budeš len moja.(Odchádza a z jeho odchodom príde Antikanos)

Antikanos: Počul som tu starého Paridosa, prišiel si po nádobu?

Saraxas: Áno, bol trochu neurvali, ale štastný zo svojej ´´novej´´ vázy.

Antikanos: Teší ma to ctihodný Saraxas, to že bude Paridos rád a tiež z toho že človek tvojho postavenia dokáže z ľudmi ako mi spoločne vychádzať a dokáže pomáhať.

Saraxas: To nič nebolo. Rád sa zastavím zajtra aj zo svojou dcérou.

Antikanos: Budem sa tešiť. Pripravím niečo špeciálne pre vás a vašu roztomilú dcéru.

Sraxas: Dakujem, nech sa vám darí.

Antikanos: Jupiter pri vás.

 

Medzihra: Na pláži stojí Paridos a pred ním na piesku položená nádoba o ktorej si myslí že je sídlom múzy. Poskakuje okolo a smeje sa a pospevuje si.

 

Svoju nádobu mám už tu dnes,

svoju múzu mám tu už dnes,

ja budem dlho básniť a spievať,

ja budem dlho tancovať.

 

Bohovia mám vašu dcéru tu,

mám ju tu vo váze zatknutú,

Pustím ju ja už von?

Už je na Olympe zhon?

 

Zmetieš ma bleskom Jupiter?

Pošlem tie blesky preč od mojích dvier.

Ja vám múzu nevrátim,

to sa radšej v popol obrátim.

 

Svoju múzu mám tu už dnes.

Ja vypustím ju keď príde môj pes,

a s poledným lúčom slnka ja pobozkám ju,

a omladnem, zkrásniem a dostanem umu.

 

Neviem striasť ju z rozumu,

múza múza. kde je pan a jeho píštali?

Sedí v grécku, v lese, v diali,

a skladá pre teba piesňe po dúšku Bakchusovho vína.

 

A k bohom on ruky spína,

kde ťa mám múza, kde že si,

volá on takto na lesy,

kdeže ty múza kdeže si.

 

Mám ta však ja, Paridos

ty u mňa budeš vážený hosť.

Ale viac ženou budeš mi ,

celé noci, celé dni.

 

Zvalí sa do piesku vedľa nádoby, smeje sa a díva sa na oblohu a na more.

 

Dejstvo druhé:

Na druhý deň slnko ešte silnejšie pálilo. Saraxas kráča po ulici a vedľa neho cupitá jeho dcéra Daria. Je to mladé sedemnásťročné dievča. Má ebenové ale trochu svetlejšie vlasy, úprimnú, láskavú tvár, krásne telo a parádne nové šaty, z Fenicie snáď. Jej krásu dotvára barbarská spona v jej vlasoch a prsteň z Hispánie. Je už rok zahľadená do Antkanosovho syna Ploximetesa. Tomuto pozvani sa zaradovala vo viere že sa sním stretne.

 

Saraxas: Tebe sa páči Ploximetes, však Daria?

Daria: Áno otec. Nesnažím sa to utajiť nech to bohovia vidia a nech mi požehnajú. Mám ho veľmi rada. Dúfam že proti nemu vy nemáte nič, otec.

Saraxas: Ploximetes je dobrý muž. Je schopný v boji z mečom a v kováčstve je snáď zručnejší ako Antikanos. Ale či ty ho naozaj chceš. Vek na vydaj už máš. Poznáš ho naozaj tak dobre?

Daria: (Sklonila hlavu) Máte pravdu otec. Môžem na ňom oči nechať, ale ako ste spomínali, moc h nepoznám.

Saraxas: Vieš Daria, manželstvo je tažké, zvlášť tu v našom krásnom impériu. Muž ta bude môcť aj zabiť ak z tebou nebude spokojný. To by som neprežil. A neprežil by som ani keby ta len bíjaval ako môj otec bíjaval moju matku. Ale Antikanos je môj priateľ. Možno by sme mohly vyskúšať taký pokus. Ja mám jeden malý domček na pobreží. Kúpil som ho ešte v Ríme a chcel som ho používať ako sklad. Ak sa mi podarí dohodnúť to z Antikanosom, môžete sa spolu z Ploximetesom nasťahovať a lepšie sa spoznávať. A keď budeš mať pocit že ho poznáš, dám ti požehnanie a vydáš sa.

Daria: Otec. A neviem ako vám poďakovať že pre mňa tolko robíte. (Neudrží sa a obíjme ho)

Saraxas: Daria. Pre teba by som urobil všetko. Som si istý že bude Antikanos súhlasiť.

(Idú. Dojdú naspať ku obchodu Antikanosa ale máva na nich Erenea aby vošli dnu. Vošli do malého perystylu a dozadu do jedálne. Antikanos ležal na lehátku a na stole bola opečená ryba, víno a chlieb. Saraxas si prilahol a načiahol sa po rybe ktorú začal oberať.)

Erenea: Moja milá nestoj tu keď muži jedia, to je neslušné. Žena nemože byť prítomná mužskej konverzácii, to musíš vedieť. Poď radšej ku oltáru v perystile, zapálim tam olivovú halúzku.

(Vyšli von z miestnosti a prešly do preystilu. Erenea zapálila olivovú ratolesť a nechala ju tlieť. Na oltár si sadol vták a šliapol na ratolesť ktorá spadla na zem. Erenea sa dívala na vtáčika ktorý si popálil nohu. Vyletel ale zase pristál na chladivý mramor a prechádzal sa poňom. Daria zdvihla halúzku a položial ju na kraj oltára. Vtáčik jej skočil na ruku a začal sa po nej prechádzať ako po bidielku).

Erenea: Zvieratá ťa majú radi. To musí byť posolstvo bohov. Diana ťa má rada. Počula som všeliaké zvesti o tom že sa ti páči môj syn, Ploximetes. Jemu sa tiež strašne páčiš. Ale váha lebo sa bojí že či jeho lásku opetuješ.

Daria: Samozrejme že opetujem. Mám ho veľmi rada, napriek tomu že ho nepoznám moc dobre.

Erenea: Musíte sa porozprávať a vzájomne sa dobre poznať. Skúsim môjmu mužovy navrhnúť aby pustil Ploximetesa do sveta aj z tebou a vy si zájdete do Ríma, Masílie alebo ešte dalej na sever. A po takej ceste tam možno aj zostanete, a zabudnete na svojich rodičov a prídete ich navštíviť až z haldou vnukov. (usmeje sa)

Daria: Kiež by to bolo tak jednoduché. Dúfam že sa to neskazí, naozaj mi na tom záleží.

(Vtáčik z jej ruky odletí. Do perystylu vojde Saraxas a Antikanos. Obaja trochu povzbudený vínom a dobrým jedlom a vo veselej nálade začnú hovoriť)

Saraxas: Daria. Tu Antikanos sa rozhodol že postí Ploximetesa stebou do toho domu. Ploximetes už čaká vonku, prišiel keď si bola tu. On ta miluje, ale neunáhluj sa. Lepšie sa spoznajte...až potom sa zoberte.

Antikanos: Áno priateľu, tak jest. Nech a spoznajú a potom prídu z haldou vnukov.

Saraxas: Tak, tak.

Erenea: Aká náhoda, práve som vám to chcela navrhnúť. Ale skôr či by nebolo múdre poslať ich do Ríma, Masílie alebo do Hispánie rovno. Ak budú v tom dome na pobreží... aby nemali pocit že na nich mi dávame pozor.

Saraxas: Hlúposť Erenea. Ten dom je krásny a je natoľko daľeko že ich nemôžu prepadnúť čierne myšlienky. Budú tam spokojný sami dvaja ak niečo budú potrebovať tak si ot ulovia alebo zájdu do dediny.

Antikanos: Presne tak žena. Do Masílie môžu ísť aj inokedy.

Erenea: Ako myslíš muž môj. Máš pravdu. Ešte by sa cestou pohádali a potom by pohnevaný museli blúdiť po neznámych mestách.

Saraxas: Tak teda dohodnuté. Naše deti sa budú poznávať a mi budeme mať čas na prípravu prípadnej svatby.

Antikanos: Dohodnuté. (Všetci vyjdú z perystylu von).

 

Medzihra: Je noc a na pláži panuje ticho. Počuť len šum mora a vetra zvuk. Neptúna zasa vzdúva po nejakej výdatnej večery, asi bude búrka. Parides spokojne spí vo svojej loďke vytiahnutej na súši a nádoba vypchatá handrov stojí pri loďke. Tu však silnejš závan zasviští a nádbu zvalí. Vypadne z nej látka a zostane odkrytá. Paridos sa zobudí.

 

Paridos: (vybehne von zo stanu) Neptún! Začo ma trastáš. A nie... moja múza, je preč. Utiekla z nádoby. Teraz všetko rozpovie Jupiterovy a ten ma zmetie bleskom. Čo urobím. Mám utiecť? Nie to ma neptún dohoní. Ja nechcem ku Styx. Čo si ja len počnem, čo si ja len počnem. (Zoberie nádobu a ide späť do svojej loďky)

 

Dejstvo tretie:

Domček na pláži. Je jednoduchý, základy má z tehál ale je drevený, má krásnu trechu zo svetlého deva a pokrytú tmávým drevom. Dnu je potom pohovka, zopár stoličiek, nádoba na vodu, studňa, kuchyňa, provizorná jedáleň a v podkrový je skromná spálňa. Prvý vojde na scénu Ploximetes. Je to vysoký, pohľadný, urastený vkusne oholený zelenooký mládenec. Má dvadsaťosem rokov a tiež je súci na vydaj. Dariu veľmi miluje ale túto skúšku si celkom pochvaloval.

 

Ploximetes: Daria. Kde si ty moja laňka.

Daria: Tu som môj mocný býk. Unes ma. Ako Jupiter uniesol Euópu. (Ploximetes ju zdvihol a položil na drevenú lavicu pred domčekom).

Ploximetes: Som rád že nám rodičia dali túto skúšku. Máme viac času pre seba laňa moja.

Daria: Áno a ja som strašne rada. Venuša ma konečne vyslišala. Určite o tebe vie.

Ploximetes: Ani Venuša nemá tvoju krásu. Ty si moja Venuša.

Daria: Toto nesmieš vravieť. Jupiter nám pod nohy pripletie nejakú zvláštnu smolu. Veď to poznáš.

Ploximetes: Ak mi tá smola neznmožní milovať ťa tak mi je ukradnutá. Dokázal by som takto sedieť celé dni. Slnko už zapadá. Je načase ísť dnu. (Zdvihnú sa a vojdú do domčeka) 

Daria: Ploximetes? Dlhú dobu sa ta chcem niečo spítať. Mám ťa veľmi rada ale o tebe neviem veľa. Dokonca tvrdím že o tebe viem málo. A to ma trochu zneistuje v láske ku tebe.

Ploximetes: Milujem ťa Daria. Ale o mne ti veľa nepoviem. Najlepšie je keď sama zistíš čo som zač tím že ma budeš pozorovať ako čo robím. Preto som si ja vybral teba. Ale máš pravdu, nepoznáš ma veľa a ja ťa nemôžem nútiť do maželstva bez toho aby si ma dokonalo spoznala tak ako poznám ja teba.

Daria: Máš pravdu Ploximetes. Budem ťa sledovať pri tvojej činnosti a ty sa mi ukážeš v pravom svetle.

(Zatiaľ vo Faeres)

Saraxas: Dnes je zase krásny deň. Bojím sa však že takéto počasie môže zničiť úrodu. Apolón zahaľ ten kotúč a dopraj nám tieňa.

Antikanos: Buď pozdravený ctený Saraxas.

Saraxas: Jupiter s tebou, drahý Antikanos. Ako sa dnes darí.

Antikanos: Ide to veľmi dobre. Predstav si Saraxas. Bola za mnou tvoja žena a kúpila si päť hrncov, pekne maľovaných.

Saraxas: Áno. Strašne ju mrzelo že rozbila ten jeden tak teraz ich kupuje nielen u teba ale aj u Falaxa.

Antikanos: Falaxas nemá dobré hrnce. No a kam ste sa takto vybrali.

Saraxas: To je ale náhoda, prose som išiel za tebou priateľu.

Antikanos: Ja som tak rozmýšlal, ten hrnie čo si dal Paridosovy, nebol najlepší. Idem sa pozrieť či mu ešte slúži.

Saraxas: Musím sa ti z niečím priznať priateľu. Z Paridosa urobil som si malý žart. Povedal som mu že v ten nádobe sídli múza. A on tomu, myslím, uveril. Bojím sa že by mohol byť naštvaný, alebo pokladať nepríjemné otázky. Mal som ti to povedať skôr.

Antikanos: No to si mal priateľu. Ten človek je veľmi poverčivý a nevyspitateľný. Ak sa mu tá nádoba rozbila a on uveril tomu že tá múza utiekla tak môže byť nebezpečný.

Saraxas: V tom prípade ho poďme skontrolovať.

(Prídu na pláž a objavia nádobu položenú dnom hore, handru ale Paridos a jeho loďka nikde. Rozhliadali sa po mori ale nikde ho nevideli.)

Antikanos: Asi rybári v ďalekých vodách. Často sa to stáva. Potom donesie úlovok bohatý.

Saraxas: Ale toto vyzerá zvláštne. Mám taký nepríjemný pocit.

Antikanos: Ako som ti vravel Saraxas, pozri tam prichádza.

(A naozaj v diaľke prichádzal z tažkým ťahom Paridos aj zo svojím člnkodomom.)

Paridos: Aha ty. Ty si mi predla nádobu z múzou. Múza utiekla. Teraz len čakám na to kým ma Jupiter zmetie bleskom.

Saraxas: Paridos. Spravil som z teba blázna. To bol len žart. Žiadna múza v tej nádobe nebola.

Paridos: Ale bola. Teraz nezahovárajte. Viem že tam bola. Rozkývala nádobu a dostala sa von. A teraz je už na míle ďaleko a určite sa spovedá prvému stromu a háji ktorý stretla. Alebo dokonca Diane. Čakám už len na smrť.

Antikanos: A videl si tú múzu, Paridos?

Paridos: Ako som ju mohol vidieť keď bola zavretá v nádobe a potom ušla.

Saraxas: Máš pravdu, teraz tá múza utiekla a je strašne ďaleko.

Paridos: (zvalil sa na zem a chytil sa za hlavu) Bohovia, bohovia.

Antikanos: Vzchop sa. To tento ti povedal že tam je múza ka niekoho bohovia potrestajú tak to Saraxa.

Sraxas: Tak jest Paridos. Ty sa nemusíš báť?

Paridos: A tebe to nevadí človeče? Ja byť tebou schovávam sa kade chodím zo strachu pred bleskom Jupitera, pred neptúnovými vlnami a tak vôbec.

Antikanos: A nádoba ti dobre slúži, Paridos?

Paridos: Ako tom mám vedieť, keď om ju postavil hrdlom do piesku.

Antikranos: A čo tak ju vybrať a dať do nej morskú vodu.

Paridos: Pomiatol si sa Antikranos? A čo ak tam tá múza stále je?

(Antikranos mávne rukou)

Antikranos: A úlovok bohatý?

Paridos: Neptún sa na mňa hevá, možno to je len začiatok božích rán. Neberú mi. To sa mi ešte nestalo.

Saraxas: Dúfam že sa ti začne skoro dariť. Verím v to. Nech ti Jupiter pomáha.

(Antikanos a Saraxas odchádzajú, Paridos si sadne do piesku)

Paridos: Je to horšie, Jupiter na mňa pošle samotného Kerbera aby mi odtrhol hlavu, alebo Pegasa aby ma ušliapal. Ja... mám strach. (Pozrie sa na odľahlú pláž.) Šiali ma snáď zrak? Či snívam. Ale nie to musí byť skutočné. To je... to je tá múza. Ako sa tu nerozvážne potĺka. Musím ju získať. (Prudko sa postaví a ide za domnelou múzou. Bola to Daria.).

Paridos: Hej ty múza. Aké máš meno.

Daria: Volám sa Daria starý pane. Ale niesom múza. To ma len tak volajú.

Paridos:Si krásna ako múza, si múza. Patríš mne. Kúpil som ťa a odvediem si ťa.

Daria: Prepáčte pane. Ja vás nepoznám. A nikam nepôjdem.

Paridos: Múza Daria. Ako sa môžeš priečiť príkazom človeka. Či ty počúvaš len pana a jeho píštalu? Poď.

Daria: Nikam nejdem.

Paridos: POĎ!

Daria: (Zakričí) Pomoc Ploximetes.

Paridos: Nekrič, tvoj hlas sa nedá počúvať. Ideš somnou a koniec.

Ploximetes: Hej ty tam starec. Čo robíš mojej múze.

Paridos: Tvojej múze? To je moja múza. Zaplatil som za ňu a tak mám na ňu plné právo ako človek. Veď tu je na to aby mi slúžila teraz ako nie?

Ploximetes: Počuj, neobťažuj ju, ona povedala to čo si mal počuť. Ak si vypil privela vína choď si pospať starký a nestávaj tu.

Paridos: To teda nie. Múza pôjde so mnou za každú cenu. už raz mi utiekla.

Ploxiemtes: Neviem s kým si ju pletieš. Je to dievča ktoré milujem. A ty sa strať.

Paridos: Budem tu dokým nevydáš múzu. Ale nemám čas sa s tebou hrať. Bráň sa. (Paridos zákerne vytiahol díku ktorú mal za opaskom. Ploximetes však dokázal bojovať ako správny Riman. Skôr než sa Paridos zahnal, uderil mu Ploximetes do hrude a jemu díka z ruky vypadla. Kašlajúc preklínal Ploximeta a prisahal pomstu a hrozil nekonečným podsvetím. Porazený odchádza.)

Ploximetes: Nespravil ti nič? Si v poriadku?

Daria: Som len vydesená, mal také šialenstvo v očiach. Mylím že by sme to mali povedať môjmu otcovy aby ho preklepol. Nemám z tých jeho slov dobrý pocit.

Ploximetes: Neboj sa. Ja ťa ochránim. Za tvojím otom pôjdeme až bude najhoršie.

(Spoločne idú do svojho domu)

 

Dejstvo štvrté:

Jedáleň Saraxovho domu. Sedí na lehátku a je hrozno z veľkého bohatého strapca. Vedľa neho leží Antikanos. Je to pár týždnov po incidente na pláži.

 

 

Antikanos: Myslím že by sme sa mali za našimi deťmi pozrieť.

Saraxas: Aj ty si nervózny priateľ môj?

Antiaknos: Ani pred svojou svatbou som taký nebol. Asi je to zbytočné ale nejako sa bojím o tvoju dcéru.

Saraxas: Ploximetes ju určite ochráni. Je to dobrý chlapec.

Antikanos: Ale všade sňou nemôže chodiť. Obchádzajú ma temné myšlienky Saraxas. Poďme sa na nich pozrieť.

Saraxas: Ako myslíš Antikanos.

(Dvaja priatelia vyrazili. Išli smerom ku pobrežiu, ku domčeku Ploximeta a Darie. Bol tam podozrivý pokoj ktorý narúšal len šum mora. Saraxas zaklope na dvere)

Saraxas: Kde ste kto? Hola. No?

Antikanos: (Búši na dvere.) No tak, ste tam? Ploximetes, Daria.

Saraxas: Možno išli len na pláž.

Antikanos: Možno nie, otvorme to.

Saraxas: (Otvorí dvere, dnu nikoho. Na stle leží kus kože na ktorej je napísané...)

Ja, Ploximetes a Daria sme odišli do Masílie kvôli obtažovaniu miestneho blázna. Ten blázon Parides neustále obťažoval Dariu ale zašlo to priadaleko. Prednedávnom vyrazil v noci dvere a chcel Dariu uniesť. Vyhodil som ho ale nemôžeme tu zostať. Píšemtno odkaz aby ste vy, rodičia, o nás nemali strach. Sme v Masílii u starého priateľa Ketoféna. Vrátime sa čo najskôr.

Antikanos: Vidíš? U Jupitera. Zabijem a odrežem hlavu Paridesovy

Saraxas: Pokoj. Parides je starý blázon, nemôžeš mu to vyčítať. Asi nemá všetko v poriadku.

Antikanos: Určite nemá.

Saraxas: Vlastnbe na tom nesiem svoj podiel viny, to ja som ho nevinným žartom priviedol na takú cestu.

Antikanos: No, teraz na tvoje náklady pocestujeme do Masílie a nájdeme ich.

Saraxas: To je v poriadku priateľu, len sa nehnevaj. Navštívime Paridesa a trochu ho vyspovedáme.

(Mlčky išli dalej pozdĺž pláže, až dorazili k miestu kde kotvý starý Parides. Nekotvil tam však. Bol preč aj zo všetkými vecami z pobrežia.)

Antikanos: (Chytí Saraxasa pod krk) Určite išiel za nimi do Masílie. Ja sa nebojím o Ploximedésa, ja sa bojím o Dariu. Vieš že ju mám rád skoro ako neter. A zachvýlu snáď ako dcéru.

Saraxas: Samozrejme, samozrejme. Skloň ruky u Neptúna. Hneď sa za nimi vydáme do Maílie. Ja som zbalený hneď a ty... vezmeš aj Ereneu?

Antikanos: Samozrejme že áno. Keď sa to dozvie tak sa nás nepustí. A to doslova.

Saraxas: Tak teda dobre. Ideme.

(Dobehli do dediny, Saraxas išiel do svojho domu a Antikanos do svojho. Z Antikanosovho domu sa ozval ženský krik.Za pár sekúnd už stáli nastúpený na predmestí z vrecami a koňmi.)

Erenea: Ale má to plus Antikanos. Aspoň sa dosali do tej Masílie ako som navrhovala.

Antikanos: (Pozrie sa na ňu pohľadom výstražným ktorý hovorí: Nechci mať modrinu.)

Saraxas: No tak, nehádajte sa. Masília je síce ďaleko ale pôjdeme len chvýľu a v Argonixe sa na lodíme a do masílie doplávame. Myslím že tak za tri dni by sme tam mali byť.

Antikanos: Tri dni? Tri dni. To môžu byť niekde podrezaný tím bláznom Paridesom.

Erenea: Paridos je dobrý človek. On za to nemôže.

Antikanos: Mlč ženská. Parides bol dobrý človek do chvýle ked sa nezbláznil. A za to môže Saraxas.

Saraxas: Uznávam chyby svoje priateľu. Som si vedomí čo som učinil ale nevidím to zatial čierne. V Ploximedove skúsenosti a schopnosti verím, preto sa nebojím o Dariu.

Erenea: Ste taký šlachetný, ctihodný Saraxas.

Antikanos: Nerozprávajte sa a poďme. Nieje času nazvyš.

(Na večer dorazili do Argonixu. Mesta námorníkov a súkna. Najlepšie súkno dovezené z ďalekých krajín sa tu prekladalo na vozy. Saraxas už mal loď pristavenú.)

Saraxas: Nastupovať priatelia. Nech nám neptún dobre fúka do plachiet a Apolón nech príjemne svieti.

 

Dejstvo piate:

O dva pokojné dni naozaj dorazili do Masílie. Prístavné mesto na juhu Gálie. Veľmi sa tu darí obchodu a ľudom čo sa chcú pred niečím alebo niekým schovať. A tu v tejto zmeti uličiek sa Saraxas a Antikanos snažia nájsť svoje dietky.

 

Saraxas: Neboj sa, priateľ môj. Nájdeme ich ako že sa Saraxas volám.

Antikanos: Ja dúfam že áno. Merkúr nech nám pomáha, ten všetko vidí.

Erenea: Masília, tu som veru ešte nebola. Musím sa ísť pozrieť na nejaké nové látky.

Antikanos: Ako môžeš myslieť na módu žena teraz. Teraz keď sa nám syn stratil a dcéra môjho priateľa.

Saraxas: Dopraj jej voľnosti Antikanos.

Antikanos: Tu máš nejaké mince a choď na trh žena moja. A dones nejaké pekné háby, môžeš aj pre mňa. A my Saraxas, ich poďme hľadať.

Saraxas: Áno. Ale myslím že ich nájdeme.

(V tú dobu na druhej strane ulice v dave ľudí)

Ploximetes: Daria, myslíš že rodičia išli za nami?

Daria: Myslím že minimálne tvoj otec prišiel určite. Teraz sa viac bojím o Parida ako o nás.

Ploximetes: Máš pravdu Daria. Poďme hľadať rodičov.

(A pri dome v ulici sa potĺka Paridos)

Paridos: U Jupitera. Tá múza je tu. Musím ju nájsť. Nájsť ju  a odniesť ju. Mám však strach.

(Vopchá sa do davu ľudí a nevšimne si že ide práve vedľa Darie a Ploximeta. Ani oni si ho nevšimli. A práve oproti nim idú Saraxas a Antikanos)

Saraxas: Myslíš že sú tu na tomto trhovisku?

Atnikanos: Myslím a nájdem ich.

Saraxas: AHA! Tam je Paridos. A vedla neho je Ploximetes a Daria. Žeby sa umúdrili a spriatelili?

Antikanos: Skôr si sami seba nevšimli.

(Dav ľudí sa rozíde a Ploximetes a Daria sa ocitnú sami z Paridesom, zo strany pribehnú Antikanos a Saraxas).

Paridos: Vy?

Ploximetes: Ty?

Daria: To ste vy, ten šialenec.

Paridos: Ja niesom šialenec, zato ty si múza a ja si ťa odnesiem.

Daria: Ja iesom múza, pomôžte otec.

Saraxas: Paridos, moja dcéra nieje múza.

Paridos: Neverím vám chcete ju len chrániť.

Antikanos: Paridos, počul som že si ich obtažoval. Ja ťa zmlátim.

Paridos: Poďte.

Ploximetes: Nie, Nechajte sa na pokoji obaja.

Saraxas:Pravda Ploximetes. Vidím že s teba bude dobrý manžel a otec. Daria, vezmi si ho.

Daria: Rada si ho vezmem.

Paridos: A čo ja kde je moja múza.

Saraxas: Paridos. Žiadna múza tam nebola. Vôbec žiadna múza tam nebola. Ukážem ti to.

(Chytí tú nádobu a roztriešti ju o zem. V tom sa objaví skutočná múza)

Múza: Kto mi rozbil môj domov?

Saraxas: Ja...ja...ja.

Antikanos: Tomu nemôžem uveriť.

Múza: Otec! To ty si ma vyrobil. A tento človek robil tvoju prácu a môj domov.

Saraxas: Čože? Tam tá múza bola?

Antikanos: O tom som nemal najmenšie poňatie.

Paridos: Múza patríš mne. To ja som si kúpil tvoju nádobu a právom mi patríš.

Múza: S tým sa teda nedá nič robiť.

Paridos: Tak som to vedel, hahahahahahaha. (Chytí múzu okolo pása, vyskočí na blízkeho koňa a unesie ju)

Saraxas: Čo sa to tu akože dialo? Nerozumiem ničomu teraz.

Antikanos: Bohovia si z nás robia žarty. Kvôli tvojmu žartu.

Saraxas: Ale skončilo to dobre, pre všetkých.

Erenea: Ah, muž môj, Antikanos. Kúpila som nepreberné množstvo látok. Idem zaližiť súkenársku dieľňu.

Antikanos: Jupiter, uchráň ma.

Daria: A teraz bude svatba.

Saraxas:   \

Antikanos: - ÁNO!

Erenea:     /

Ploximetes: Áno.

 

A tak sa nám komédia končí. Dvaja oženili sa, Paridos získal svoju múzu a Saraxas a Antikanos boli viac ako priatelia. A Erenea sa konečne pozrela do Masílie, nakúpila látok a začala sama podnikať. Daria porodila dvojčatá, ktoré sa volali Darios a Gaius. A Ploximetes založil si kováčsku dielnu v Masílii a spoločne tam z Dariou žili až do svojho konca.

 

 

Ad finem

---