Elwinova sága zväzok XI. Aelthryth

AELTHRYTH: A nie veľa času pokojného uplynulo, čo Aelthryth, potomok a nositeľ krvi kráľovskej, narodil sa. A kraj naozaj v búrlivé oslavy prepukol. A Aelthryth sa cvičil za najlepšieho vojaka, čo kedy na pole bojové vkročil. Mečom zaobchádzal ako najlepší bojovník v armáde, keď ešte ani poriadne chodiť nevedel a na koni jazdil ako sama bohyňa koní, keď ani hovoriť ešte nedarilo sa mu. A už v piatich rokoch hony s priateľmi poriadal. A z neho bojovník sa stal. A už ako šestnásťročný v ďalekých krajinách ako generál v čele armád svojich stál. Vlas dlhý vo vetre mu vial, hlas mocný a ramená široké. Mohutný i krásnu tvár. Ale on bojovníkom bol, ale bojovníkom, ktorý nikdy nepriateľovi vlas na hlave neskriví. Dokázal bojovať ako medveď i rvať sa ako orol z hôr, ale zároveň po ňom potoky krvi netiekli a bojovníkov nikdy neubudlo, ako vedel nepriateľskú armádu pokoriť. A on naozaj dokázal ich bez boja odzbrojiť a i armádu zajať a postupne za dôveru si ju vymieňať. A jeho schopnosti vo svete vychýrené boli. A jeho zakrátko kráľ Weltwhirlu všimol si. Posla s mešcom zlata ku nemu vypravil. A v dopise stálo čierne na zažltnutom, aby Aelthryth najrýchlejšie sa do Weltwhirlu dostavil. Jeho ohrozuje ľud z hôr a vojnou vyhráža sa. Ale Walwar, syn Olwara, ktorý kráľom Weltwhirlu bol, nemal armádu boja schopnú, lebo všetkých mužov zabil mu mor neznámy. A tiež nechcel, aby ľudia z hôr ľudí v meste jeho mu pozabíjali. On Aelthryth rád všetky bytosti mal. Preto vždy rád a ochotný pomôcť, vydal sa mier zjednať medzi dvoma nepriateľmi. A tak v zbroji svojej matky a mečom svojím do Weltwhirlu vydal sa. A čím bližšie bol, tým horší pocit mal. Došiel až na bralo, odkiaľ na Weltwhirl dovidel. Na jeho trosky hľadel však. Mesto, to vypálené bolo a dve armády ľudí Weltwhirlských a lesných pozabíjané boli i na koloch napichané, hlavy odrezané a potoky krvou zaplavené. A obyvatelia tiež neboli ušetrení, kruto boli mučení a nakoniec na kôl napichnutí a popravení. A ich telá potom ešte dlho nad ohňom niektoré opekali. Ale kto mohol takýto čin vykonať? On rýchlo i náhlivo ku Weltwhirlu rozbehol sa. A ako prechádzal mŕtvymi ulicami vypálenými, všimol si, že niekto pozoruje ho. A nielen niekto, ale celá armáda očí plamenných. A tie patrili roztrúsenej armáde Turovej. A v radoch popredných sám najmocnejší Turov generál Gaalvald stál. Mocne na Aelthrytha vrhol sa. Stavce mu zlámal, ruky dokaličil a z hrudníka, z toho pár rebier mu vlastnoručne vytrhal. Aelthrythov krik vznášal sa v lesoch. A oni v stave zúboženom ho do tábora odniesli, kde hodili medzi dvoch väzňov ďalších ho. A pätnásť rokov ho i jeho spoluväzňov kruto mučili. A roky ubiehali. I v snehu ich nechali s chodidlami dorezanými chodiť i vlasy im ostrihali, na jedenie im len mäso svojich obetí dávali, nevýslovne ich kruto mučili, kosti viacerokrát zlámali a jazyk vytrhli, srdce vyrvali, naspäť ho vrátili a žily popretínali. A v krvi a pote svojom sa kúpali. A v roku utrpenia pätnástom bachar na kraj hradby ich postavil. To bol val ochranný, ktorý zatiaľ väzni ostatní budovali. A Krolvan, syn Dolwana, prvý z väzňov, postavil sa na kraj prepadliska. I generál sám, Gaalvald, ku nemu pristúpil a pred Aelthrythovými očami mu hlavu odrezal a telo do priepasti hodil. Keď aj druhého väzňa podrezal a do priepasti skopol, to už Aelthryth nevydržal. Pätnásť rokov zúrivosti zúročilo sa. Aelthrythovi sa oči zafarbili do červena a zahoreli mocným plameňom. Roztrhol putá a svojich väzniteľov o stenu mrštil, až fliakanec. A tak mocne zaručal, až žily mu popraskali a z úst začala mu krv vytekať. On otrel si ju a v zúrivosti vrhol sa na Gaalvalda. Zhodil sa aj s ním do spádu. Ako padali, tak Aelthryth vytiahol Gaalvaldovi meč a počas letu väz mu zlomil a sám sa skalného výčnelku chytil. A potom dlhé týždne naspäť šplhal sa, čo okolo jeho hlavy a chrbta lietali záplavy nepriateľských šípov, že celé lesy padli za obeť tým, čo šípy strúhali. A keď hore cez okraj vyšvihol sa, stále plný nenávisti a zloby všetkých, čo ho strážili, pozabíjal a na výsmech hlavy po tábore rozhodil. A väzňov, tých oslobodil a sám všetkých démonov v tábore povraždil. A potom jazdca z koňa zrazil a koňom jeho vlastným nechal udupať. A potom smerom do Rondandu rozbehol sa. A pred bránami Rondandu on zrútil sa od bolesti, vyčerpania i. A tam našli ho stráže mesta odvážne a nespoznajúc svojho najlepšieho bojovníka, telo jeho, skoro mŕtve, na kosť vyziabnuté, zakrvavené a polámané, do mesta odniesli. A keď Aelthryth spamätal sa, on nič nepamätal si. Že kto je nevedeli, ni podľa očí, lebo tie už dávno iné boli. Aelthryth zmenil sa veľa. Ale poznali, že on dobrý bojovník je. On skoro meno Algramthor prijal. A tak Aelthryth ku mestskej garde pripojil sa. I pripadla úloha mu vyporiadať s bandou zbojníkov sa, čo vedie ju bájny Dradr Vlkobijec. I Aelthryth meč zo zbrojnice zobral i helmicu nasadil a do kože obalil sa. I s ním išla družina junákov to správnych, ktorí najlepší z mestskej gardy boli. Ulward, Fraldagautr, Svolwind a Wulfder. Títo luky na chrbtoch i meče pripravené. A ich brady rozviate a brnenie naleštené v slnku plameňom žiarili, ako hrsť loja v rozpálenom ohni. Oni ruky mali a kolenatí. A takto vypravili sa a hlbšie do lesa zachádzali. Aelthryth, už posilený, najedený a zahojený v čele stál a niečo hovorilo mu, že mierovo musí s vodcom zbojníkov sa dohodnúť. Vodca zbojníkov však nie človek, príšera to bola. Nie rozumný a nedokázal rozumne hovoriť i do reči s ním nebezpečné bolo ísť. Bola to príšera z hlbín a jám pekelných. Rohy mal na hlave zo štyri, jazyk vyplazený po zemi ťahajúci, nôh zo osem, štyri oči na strany hľadiace, miesto vlasov chlpy mal a bradu širokú. A v každej z troch rúk dýku mal, ktorou zabil každého, čo trochu znepáčil sa mu. Dradr sa volal. Hlavy v jaskyni povešané a tiel kusy rozrezané a vnútornosti vyrezané. A končatiny odseknuté návštevníkov pred vchodom vítali. A náčelníkov bývalých hlavy boli na ochodzi jaskyne na čestnom mieste zavesené. A ako prišiel Aelthryth a jeho družina, roj diablov obkľúčil ich a zbojníkov so zubami krvavými a očami vypichnutými a rukami oddrapenými. Oni však miesto rúk dlhé koly mali, miesto očí rubíny magické a zuby ako medveď dlhé mali. I Aelthryth iniciatívy sa chopil, pred vodcu vystúpil a na stenu jaskyne mocne zabušil, až otriasla sa. On s rykom mocným i zaručaním z jaskyne vyrútil sa, pár bojovníkov svojich povalil i k zemi ich zrazil a rozdrtil. Mocne šabľami zakrútil nad hlavou a rohmi oproti nim rozbehol sa so zaručaním mocne. Jedného na paroh nabral a preklal ho, až zabil ho a krv ďaleko striekala, až zem do červena sfarbila sa a šabľami jeho telo na kusy nakrájal. I Aelthryth vytiahol meč svoj a silou mocne po nohách mu šmaril, až odleteli mu. A nato on zahnal šabľou sa, až Aelthrythovi ruku odsekol a krv ďaleko striekala a ruka na zemi bezvládne sa trhala. A Aelthryth však na bolesť zabudol a zdravou rukou z odseknutej vytiahol meč a dvadsaťkrát bodol do hrude Dradra, ktorý potom zrútil sa k zemi a do prachu sa šľahol. A Aelthryth s ramenom krvácajúcim ku ohňu priskočil a do pahreby meč svoj šmaril. Z vína silného on upil za zvuku sekania a rezania, ktoré spôsoboval boj Svolvinda a Wolfdera. Obaja hrdinsky chránili Aelthrytha, kým on ranu si vypáli. A Aelthryth z ohňa meč rozžeravený vztiahol a na ranu priložil si ho. Zasyčalo to, až mäso sa spálilo.  Potom na rovné nohy postavil sa a za sprievodu Svolvina a Wolfdera a rukou za pásom na cestu vydal sa. A cesta strastiplná bola. Ruka stále hýbala sa a jeho rana neuveriteľne bolela. I zbojníci potulní za ľahký cieľ považovali ich. A potom hlavy odseknuté vzduchom lietali ako lístie jesenné. A krvou všetky cesty na červeno zafarbili sa a telá cesty lemovali. A až na dohľad Rondandu prišli, tak Aelthryth dostal vidinu. Pútnika, ktorý prichádza a pred bránu zrútil sa. To on bol, Aelthryth z Rondandu, syn Aldagautra. A ako z Rondandu ako Algramthor vyšiel, tak ako Aelthryth vrátil sa. Oni v ňom ho poznali a sic od krvi, všetci objímať ho začali. A on po bolestiach nekonečných v Rondande usadil sa. A dlho žil, čo kniežaťom sa stal. A po dlhej láske ku Delwine, ktorá pohľadná bola, urastená i, konečne vzal si ju a s ňou syna splodil.